Ďakujem, že si sa so mnou rozišiel. Úplne neironicky, myslím si, že to bolo najlepšie rozhodnutie tvojho života a som ti naozaj vďačná. Ja by som nebola schopná rozísť sa s tebou, kým som bola zaľúbená, nevidela som, ako je ten vzťah pre nás oboch zlý. Myslím, že ani ty si to nevidel a nevidíš to doteraz, to je mi ľúto. Dúfam, že raz si to uvedomíš, oslobodí ťa to.

Ďakujem, že si ma naučil komunikovať – s tebou som toho nebola schopná, ale teraz viem, že už taký vzťah nechcem. Viem, že to tak nemôže fungovať. My sme sa nikdy nehádali – ale vlastne sme sa nikdy ani nerozprávali o veciach, ktoré vyžadovali naozajstné názory. Niekde v hĺbke sme asi tušili, že sa v ničom nezhodneme, ale mysleli sme si, že tou našou vymyslenou láskou to všetko preklenieme.

Ďakujem, že si mi ukázal, že v živote sú dôležitejšie veci ako vzťah. A že nikdy nemám zahadzovať sny a plány kvôli niekomu, koho mám rada, že mám uprednostniť seba, lebo ten človek sa veľmi rýchlo stratí zo života. Že nemám niekoho len tak ľahko postaviť na piedestál a ležať mu s láskou pri nohách.

Ďakujem, že som prežila svoju prvú veľkú lásku s tebou – vďaka tebe som zistila, že láska je niekedy preceňovaná, a teraz som už trochu opatrnejšia, cynickejšia a viem, čo naozaj od vzťahu chcem.

Ďakujem, že si mi ukázal, že odľúbiť sa dá neuveriteľne rýchlo a že niekedy to, čo si myslím, že je láska najväčšia, najčistejšia a všetko prežijúca, je len smiech, endorfíny a „kamarát s výhodami“.

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár