Že čo si pre mňa znamenal? Už ani neviem

To, že to nevyšlo mne, neznamená, že to nevyjde jej. Možno sa budú k sebe hodiť viac. A možno skončí rovnako ako ja a oľutuje každú sekundu, ktorú mu venovala.
Správal sa ku mne pekne, na začiatku, a verím, že aj teraz je k nej taký. Prajem jej to. Keď chce, zahrnie ženu toľkou pozornosťou, že sa cíti najviac špeciálna na celom svete. Vtipná. Krásna. Výnimočná. Tá, na ktorú už čakal roky. Konečne sa objavila a on ju nenechá ísť. Budeš moja?, pozrie tými modrými očami. Jediná odpoveď je áno. A ešte s nadšením.
Začne váľať problémy. Treba riešiť jeho depky. Moje problémy sú úplne nepodstatné, som o dva roky mladšia a darí sa mi, na čo sa akože sťažujem? Nič som ešte nezažila. Môj najhorší zážitok sa prejde mlčaním, a to som mu otvorila srdce a bol prvý a jediný, ktorému som to povedala. Nezáujem. „Neviem, čo ti mám na to povedať.“ Tak ďakujem, že sa aspoň snažíš. Odvtedy si nechávam veci pre seba.
Žiarlivosť. Ja nežiarlim, ako to je možné. Rozpráva mi o „slečnách“ na dennom poriadku. Krásne blondínky. Škoda, že nie som voľný. Podobné reči, na ktorých sa smejem. Len raz poviem, so smiechom, ale už trochu iritovaná „tak ti na Silvestra nezavolám, keď budeš s ňou“, a zrazu som zlá ja. Neverím mu? Čo si zas vymýšľam? Nebaví sa so mnou dve hodiny vo vlaku, vrcholne urazený. Nechápem. Odvtedy to nerozoberáme.
Rozvod mojich rodičov prejdeme dvoma vetami, lebo jeho sú rozvedení už dávno, nie je to nijaká novinka, prežiť sa to dá, škoda riešiť.
Nechcem mať deti? Koniec konverzácie na dva týždne. Načo byť spolu keď nikam nesmerujeme, povie, a ja som zarazená. Mám osemnásť, dieťa ti do mňa dať tak skoro nedovolím.
Sex bol dobrý. Mal ho rád. Vždy a všade. Kým mal náladu. Keď mal, tak som mala aj ja. Keď som mala ja, kľudne ma odignoroval. Zvykla som si, prispôsobila som sa. Aj tak väčšinou mal. Aj po rozchode. Vraj „kedy sa stretneme, chcem ťa“ dva dni po. Skoro som sa dala nakecať. Keby sa ma na to niekto teraz spýtal, budem tvrdiť, že som sa s ním zahrávala, alebo to len tvrdo popriem. Nie som na to hrdá.
Rozišiel sa so mnou po pol roku a ja doteraz neviem prečo. Nepovedal mi. Keď ma chcel naspäť, vymyslel si všelijaké veci, ktoré sa mu zdali vhodné, ale ja tak akosi viem, že to bolo preto, lebo som ho proste vtedy nebavila. Nemal náladu. Nachvíľu sa ma chcel zbaviť, a keď potom zrazu mal priveľa času a príliš malé faktúry za telefón, spomenul si na mňa. Prosil ma, aby som sa vrátila ešte sedem mesiacov. Najskôr som s úprimnou ľútosťou odpovedala, že nemám odvahu vrátiť sa do toho vzťahu. Potom ma začať srať. Prestala som mu odpisovať. Prišiel ku mne a plakal predomnou na kolenách. Zažila som všelijaké trapasy, ale takto uncomfortable som sa ešte necítila. Mala som chuť ho dvihnúť a šmariť pred dvere, ale mal výhodu váhy a výšky. Tak som si obzerala ťahy štetca na stene, kým fakt strašne plakal a ja som v oku nemala ani slzu. Neviem, kde sa to v ňom nabralo, ale zrazu som bola vďačná, že som sa k nemu nevrátila.
Ešte dlho sľuboval. Poslal mi po bratovi strieborný prívesok s kľúčikom, vraj od jeho srdca. Papierik „to je dobrý bullshit“ som k tomu nakoniec nepridala, keď som mu to nechala v schránke. Nechcela som, aby ma nenávidel. Chcela som mať len pokoj.
Lebo časom sa všetka láska zmenila na nechuť a nezáujem. Predtým som neverila, že som tak funguje, ale knihy mali pravdu. Dá sa to. Je to riadne smutné. Ale keby som ho teraz uvidela, buď sa mu ani nepozdravím, alebo ho v dave kopnem do členka a ujdem. A budem dúfať, že to bolelo tak, ako tá zrada, keď sa so mnou bezdôvodne rozišiel a potom sa tváril ako chudáčik, ktorého som bezcitne opustila ja a nechcem sa k nemu vrátiť, hoci mi sľúbil všetko, čo mal, a k tomu ešte nekonečnú lásku.
Viem, že by sa so mnou zase rozišiel.
Miesto toho sa teraz príliš baví s mojou najlepšou kamarátkou a ja neviem ako sa z toho cítim.

 Vyznanie

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu