Príbeh upíra - Zoznámenie (1. časť)

Bol teplý júnový večer. Ulice zneli prázdnotou, každý sedel doma a pozeral sa na televíziu. Teda, skoro každý. Jednou z uličiek nočnej Prahy práve prechádzal chlapec s dievčaťom. Volali sa Daniel a Sára a netušili, že obidvaja budú čoskoro súčasťou strašného príbehu, príbehu o láske, nenávisti, obetavosti a túžbe po krvi. Príbehu, ktorý sa nemal nikdy odohrať.

Sára bola pohľadná blondína s krásnymi modrými očami. Daniel bol sympatický hnedovlasý študent vysokej školy. Prvýkrát sa stretli na maturitnom plese a od tej doby spolu chodili a plánovali si spoločný život. Obaja boli zabraný do spoločného rozhovoru, čo využili pouličný gauner. Prebehol okolo Sáry a v behu jej strhol z ramena kabelku.
"Len počkaj ty grázel," vykríkol Daniel a pustil sa do prenasledovania. Prebiehali uličkami a zdalo sa, že zlodej vôbec necíti žiadnu únavu. Daniel vybehol na požiarne schodisko, ktoré viedlo nad plotom, ktorý sa práve snažil preliezť ten neznámy. Keď sa mu to podarili, Daniel zoskočil priamo na neho a vrazil mu ranu päsťou. Ten sa ale len pousmial a prehovoril nejakým neznámym jazykom: "Kai sen‛trei ahzel ires khafa."
A pri týchto slovách vyceril obrovské tesáky a zahryzol sa Danielovi priamo do tepny na ruke.
"Kto do čerta si?" vydal zo seba Daniel a pozoroval, ako ho opúšťa sila a upadá do bezvedomia. Upír sa len uškrnul nad vykonaným dielom a veľmi rýchlo odbehol, pretože počul zvuk podrážok dopadajúcich na dláždenú cestu. Bola to Sára, ktorá medzitým zavolala políciu. Keď uvidela ležať Daniela v kaluži vlastnej krvi, zavolala sanitku a modlila sa k šťastene.

"Vieš čo si zač. Vieš čo máš urobiť. Musíš byť rýchly a silný, aby si porazil neporaziteľné a zničil nezničiteľné. Ak to nedokážeš, čakajú ťa hrozné bolesti a pomalá smrť. Teraz sa prebuď a premýšľaj."
Daniel sa prebral v nemocnici na lôžku a premýšľal, čo mal ten sen znamenať. Otvorili sa dvere a vstúpil muž v bielom plášti.
"Dobré ráno. Ja som váš ošetrujúci lekár. Máte šťastie, že ste to prežili. V živote som niečo tak..." odmlčal sa, "tak neuveriteľného. Stratili ste veľa krvi ale už ste v bezpečí. Mimochodom je tu niekto, kto by vás chcel vidieť."
Do izby vošla Sára. V chabom svetle prebleskujúcom skrz zatiahnuté žalúzie vyzerala krajšie, než kedykoľvek predtým. Doktor odišiel a Sára sa posadila na okraj postele.
"Ako ti je?" zaznelo z jej úst ale než stačil čokoľvek povedať, pokračovala:
"Mrzí ma to. Nechcela som, aby si riskoval život."
"Mlč! Tak toto už nikdy nehovor. Nechcem, aby si sa obviňovala. Nie je to tvoja vina."
S týmito slovami Daniel vyčerpaním zaspal.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu