Predstavte si, že nájdete silu, odhodlanie, nájdete aj svoj smer a zmysel, cez všetku bolesť vstanete z prachu a vráti sa k vám nádej, vráti sa k vám život a vy veríte krásnym rozprávkam o láske a snoch. Potom to znova zomrie, za malú chvíľku je to všetko preč a ste zase len vy sám, minulosť a zakázané spomienky na šťastie. Začne to na vás ťažko doliehať, potom výčitky, vyčítate sami sebe, čo ste to urobili, aký ste, že ste mali ešte vieru, vyčítate si vlastné bytie... Pýtate sa prečo? Alebo za čo? Hľadáte v sebe chybu, ale najskôr ste chyba úplne celý.
A nemáte to komu povedať, nie je nikto, kto by počúval, ani nikto, kto by to chcel pochopiť a tak to píšete sem na blog, kde asi dúfate, že príde nejaké slovo od ľudí, ktorí majú lepší pohľad na svet, ktorý povedia, že sú s vami a že to bude lepšie a vy sa im to pokúsite veriť, znova veriť, aby ste neumierali každou sekundou, ale ani nikto taký tu už nie je. Tak to ide deň za dňom, a každý deň, je ešte horší, každý deň sa šanca na záchranu vlastného srdca i duše vzďaľuje a môžete sa len prizerať a prosiť nech už radšej nie je žiadne ďalšie ráno.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
greendgirl
25. 1.januára 2011 18:39
vždy po zime príde jar
2
Uff.. ťažký blog, ako keby zo mňa čítal, ale len v "tých zlých dňoch". Sú dni, keď je všetko prázdne, keď prídu spomienky a cítime sa ešte prázdnejšími, pretože cítime, že niekedy to tak nebolo...
Prázdnota, čudný pojem, tak blízky a tak nedefinovateľný, ale ak sa raz dostane pod kožu ťažko s ňou rokovať..
Ale ono je to všetko o psychike, o nás, veď predsa môžme robiť čo chceme. Tešiť sa z čoho chceme, len akosi nie je z čoho...
Chcelo by to už zahodiť spomienky a začať od znova, úplne od dna na ktorom práve asi sme, vraj od toho sa dá najlepšie odkopnúť..
Tak čo to skúsiť?? Čo tak tešiť sa z maličkostí? Čo tak prestať si myslieť, že sme chybní a začať sa milovať?? Love yourself first! Hmm veď už nie je čo stratiť...
Ja stále keď otvorím oči, tak sa presviedčam, že tento deň, práve tento bude jeden z najlepších a aj keď nie je, stále ma to aspoň trošku naštartuje. Snažím sa oklamať sa a občas sa mi to darí a tých pár dní stojí za to...
Prázdnota, čudný pojem, tak blízky a tak nedefinovateľný, ale ak sa raz dostane pod kožu ťažko s ňou rokovať..
Ale ono je to všetko o psychike, o nás, veď predsa môžme robiť čo chceme. Tešiť sa z čoho chceme, len akosi nie je z čoho...
Chcelo by to už zahodiť spomienky a začať od znova, úplne od dna na ktorom práve asi sme, vraj od toho sa dá najlepšie odkopnúť..
Tak čo to skúsiť?? Čo tak tešiť sa z maličkostí? Čo tak prestať si myslieť, že sme chybní a začať sa milovať?? Love yourself first! Hmm veď už nie je čo stratiť...
Ja stále keď otvorím oči, tak sa presviedčam, že tento deň, práve tento bude jeden z najlepších a aj keď nie je, stále ma to aspoň trošku naštartuje. Snažím sa oklamať sa a občas sa mi to darí a tých pár dní stojí za to...
3
čítať blogy písané smutnými a osamelými srdciami je pre mňa ako znova a znova nachádzať ľudí vďaka ktorým viem, že "nie som sama"
Ak by som vedela ako, zachránila by som ťa...
čítať blogy písané smutnými a osamelými srdciami je pre mňa ako znova a znova nachádzať ľudí vďaka ktorým viem, že "nie som sama"
Ak by som vedela ako, zachránila by som ťa...
4
Kazdy umierame... Este skor, ako sa vobec narodime. Bunky su svinsky nevytrvale! Smutne? O to viac asi treba zit, kym sa da.
Veci su take, akymi si ich spravime. Co nemozno menit, to mozeme ovplyvnit aspon tym, ako si to vezmeme a co z toho vytazime. Ak mas teraz tmave obdobie, raz budes mat svetle, ak to vydrzis. A v podstate by Ta kazda prehra a pod. mala posuut dalej, tak co takto prestat s premyslanim a zacat s cinmi? A ano, mozes mi povedat, ze som bezcitna. Ale mne tiez nikto milymi slovami nepomohol, ked mi bolo zle. A bezcitne, studene a hole fakty, ako je teraz tento komentar, mi rozhodne dali viac sily _ a rozumu.
Veci su take, akymi si ich spravime. Co nemozno menit, to mozeme ovplyvnit aspon tym, ako si to vezmeme a co z toho vytazime. Ak mas teraz tmave obdobie, raz budes mat svetle, ak to vydrzis. A v podstate by Ta kazda prehra a pod. mala posuut dalej, tak co takto prestat s premyslanim a zacat s cinmi? A ano, mozes mi povedat, ze som bezcitna. Ale mne tiez nikto milymi slovami nepomohol, ked mi bolo zle. A bezcitne, studene a hole fakty, ako je teraz tento komentar, mi rozhodne dali viac sily _ a rozumu.
5
nadej je niekedy to najhorsie co nas moze stretnut, prave vtedy ked nasleduje sklamanie
a myslienky, spomienky na to pekne to je priam tyranie
zostava smutok, beznadej ci prazdnotaa neda sa jej zbavit
existovat sa stava nezmyselne a predstava buducnosti bezutesna
ale nie si sam, svet j eplny umierajucich dusi
´ja uz som tiez umrela
a myslienky, spomienky na to pekne to je priam tyranie
zostava smutok, beznadej ci prazdnotaa neda sa jej zbavit
existovat sa stava nezmyselne a predstava buducnosti bezutesna
ale nie si sam, svet j eplny umierajucich dusi
´ja uz som tiez umrela
6
asi ta nijak nedokazem povzbudit, citim sa podobne
ale inak dobre sa to citalo, dobre napisane
ale inak dobre sa to citalo, dobre napisane
8
U mňa je márne hľadať slová útechy. Ale ten pocit poznám.
Stále sa to bude vliecť dokým nenájdeš niečo, prečo by si sa každé ráno mal tešiť na to.
Stále sa to bude vliecť dokým nenájdeš niečo, prečo by si sa každé ráno mal tešiť na to.
Napíš svoj komentár