Jasne?! Je to dosť vtipné. Nie je to k plaču. Túžim po tom povedať je mi dobre. Ale nie je. Keď je, tak o tom nepíšem.
Nechcem ľudom znepríjemňovať život. Zdá sa ti že ťa nenávidím? Ale nedokážem povedať mám ťa rada. Nejde to. Hej chceš zdechnúť? Aj ja tak prosím nerob z toho haló. Je to zlé počuť. Ale takto sa so mnou žije? Takto veselo? Radšej by ste všetci skapali?
Tak to spravím ja aby vám bolo dobre. Len potom nevravte že vám chýbam.
Keby ten autobus nespomalil...
Stáť na moste, cítiť vánok vo vlasoch. Pozerať sa na dokonale pokojnú hladinu vody.
A potom....
...skočiť.
S rozpaženými rukami, lietať, padať. Usmiať sa na svoj odraz vo vode a skončiť.
Mohla by som, hocičo.
Zaujímajú niekoho?
Hovno.
Mohla by som, hocičo,
ale nie,
som príliš zbabelá aj na to.
a lepšie tak pre teba iste.
Ľudia spravia všetko aby ich ľutovali. Ja to nenávidím. Vraj nie som nikto. Vraj nemám žiadne ciele.
Žiadne ciele? Nič nechcieť a nemať ciele je iné. Ja chcem veľa vecí. To že pre TEBA to nič neznamená to je iné. To že ty to nepochopíš je iné. Nadarmo tvrdíš že ma chápeš. Nemôžeš ak odporuješ všetkému. Ale jasne chyba je vo mne. V kom inom.
A mám ciele!
Chcem aby som neprepadla.
Chcem byť psychologička.
Chcem mať také veľké čierne kreslo v ordinácii.
Chcem byť iná.
Chcem zmeniť svet.
Chcem svetový mier.
Chcem nealko bažanta.
Chcem odísť.
Chcem byť ďaleko od celého sveta.
Chcem nezakomplexovaných ľudí.
Chcem aby videli čo robia.
Chcem hrať na gitare.
Chcem ísť na bmth koncert.
Chcem aby to niekto pochopil.
Chcem mať niekoho takého, ktorý chce veci ako ja.
Chcem aby som chcela reálne veci.
Občas chcem aj žiť. Hlavne že...
hlavne že... raz to všetko bude.
Raz sa zobudím v pondelok šťastná.
Raz sa budem cítiť dobre aj keď budem sama.
Raz mi bude dobre.
Raz vás ja budem posielať k psychológovi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár