Našiel si vo mne miesto,
aj keď tu nemal priestor.
Nechcel som mu podradiť sa.
Ty sypeš zo mňa kúsky, skryté,
skryté nesmie byť, iba jasné.
Jasné jeho príchodom je ničené,
ničené nesmie byť navždy stratené!
Ticho stien ma zráža, hlas absentuje.
Počujem len jeho, jeho ako oslavuje,
rozvíja sa zároveň a stále kontroluje,
zdoláva ma a ja len sťažka oponujem.
Silnieš vo mne každou novou vedomosťou,
silnieš topením sa mojim vlastným smädom,
silnieš vo mne každou čakajúcou správou,
silnieš správou, ktorá zvíja ma chladom,
silnieš vo mne každou hlúpou predstavou,
silnieš výmyslami, vierou vlastným klamom.
Najtemnejšia hodina plazí ku mne,
spomienkou je svetlo zapálené, zohrieva.
Neviem ako, neviem prečo, a predsa...
Tvoja hmotnosť sa zo mňa isto vylieva.
Vedomosťou o tebe vo mne slabneš...
Spomienkou na potrebné len slabneš...
Myšlienkou na úsmev úboho slabneš...
Slabneš, pôvodný úmysel neznesieš...
Prišiel si, nebol si vítaný.
Vzdávaš sa, bol si porazený.
Odišiel si, som nehostinný.
Vrátiš sa, budem pripravený.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár