Nepresvedčivé kampane proti potratom?

Na úvod tohoto článku je veľmi dôležité poukázať na jeho samotnú neutralitu, čo sa týka názoru k téme umelé potraty /pre a proti/, pretože je v tomto prípade nepodstatný. Chceme poukázať skôr na aktuálny problém vplyvov na ženu, ktorá sa rozhoduje pre potrat.


1. činiteľ : fakty o interupcii

Správne definovanie a následné porozumenie procesu umelého prerušenia tehotenstva, je hlavným kľúčom k formovaniu osobného stanoviska, pretože vykreslenie tohto postupu patrí medzi základné vplyvy na ženu, ktorá sa aktuálne rozhoduje a zároveň aj pre ženu ktorá sa momentálne nerozhoduje, ale mapuje túto oblasť ako oblasť svojho záujmu. V dnešnej dobe IT čerpáme informácie z elektronických zdrojov, ktoré sú nie vždy overené a spoľahlivé, pretože neustále prepisovanie tých istých dát či už na internete, v bežnej komunikácii, prípadne v článkoch vedie k značnému skresleniu podaných informácií, niečo ako “hra na telefón“.

Definícia interrupcie sa môže rôzniť vzhľadom na oblasť z ktorej ju čerpáme (lekárska, etická...), ale predovšetkým by mala vystihovať základné hľadiská tak, aby nebolo v definícii zámerne to “podstatné“ vynechané alebo pridané niečo “nevhodné“. Predkladám prvú definíciu: ,,Pojem interrupcia je odvodený z lat. slova interrumpere, čo znamená prerušiť... je definovaná ako umelé ukončenie tehotenstva pred dosiahnutím životaschopnosti plodu v určitom vývojovom stupni tehotenstva.“1 Z definície vyplýva, že výraz “prerušiť“ máme na mysli v zmysle “ukončiť“, pretože ak je tehotenstvo raz prerušené, je zároveň aj ukončené. Predkladám druhú definíciu: „Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť extrauterinného života2, odporúča, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500 g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu gravidity.“3

Zo samotnej definície, určenej pre širokú verejnosť ale nie je možné urobiť si jasnú predstavu o samotnom priebehu a ako sami môžeme z dvoch vyššie uvedených definícií spozorovať, že každá z nich má iný definičný obor hodnôt. Totiž, ide nám tu o samotný zákrok a nie o pojem, pretože žena ktorá podstupuje tento zákrok, reálne preciťuje fyzický a psychický zásah do jej organizmu, ktorý môže ale nemusí byť stigmatizujúci. Preto by sa mal definičný obor mediálne sprostredkovaných informácií zamerať skôr na presný postup zákroku viac ako na rôzne morálne interpretácie. Morálne interpretácie môžu mať výchovný/manipulujúci charakter, prípadne môžu obsahovať prvky jednostranného postoja, čo môže mať za následok nemožnosť objektívne posúdiť a obhájiť si aktuálny postoj. Ak by mala žena “riešiť“ jeden zo základných etických problémov, nemala by čas na posúdenie vlastnej situácie. Vlastnou situáciou sa má na mysli to, čo sa bude diať s telom ženy a s plodom počas zákroku, teda nemáme na mysli formality okolo zákroku ale samotný akt. Nejde teda o neinformovanosť ale o nesprávnu informovanosť, ktorá je často dôsledkom psychických problémov od ľahších až po najťažšie formy depresií.

2. činiteľ: sociálne skupiny

Princíp autonómie si vyžaduje nutne vzťah osoby A ktorá si autonómiu uplatňuje na základe osoby B, pričom osobe A ide väčšinou o uplatnenie si určitého práva. Veľmi podobný princíp autonómneho vzťahu sa uskutočňuje v spoločnosti, v ktorej určitá skupina A sa snaží uplatniť svoju autonómiu na základe určitých odlišností od skupiny B. Jeden z ďalších základných vplyvov na rozhodovanie sa ženy, je druh skupiny ktorá trvá na svojom postoji a snaží sa ho legitimizovať a tým zasahuje aj do politického diania. Existujú dve základné skupiny: “Pro-choice and pro-life“. Už z názvu vyplýva, že skupina pro-choice sa snaží uprednostniť voľbu matky, a skupina pro-life sa snaží poukázať na hodnotu života nenarodeného dieťaťa.

Rozpor týchto dvoch postojov dal vznik etickému problému, ktorý sa rieši v posledných desaťročiach. Prieskum 2008 v Českej republike vyhodnotil, že 23% opýtaných si myslí, že umelý potrat je v každom prípade vraždou, pričom 71% opýtaných je proti akýmkoľvek obmedzeniam potratov.4 Našou úlohou momentálne ale nie je riešiť tento názorový spor ale poukázať na efektívnosť argumentácie či už zo strany hnutia pro-choice alebo hnutia pro-life.

Oba tieto postoje v spoločnosti ovplyvňujú názor jednotlivca, a zároveň predkladajú argumenty. Hlavnou myšlienka tejto práce spočíva v tom, že tehotná žena sa rozhodne pre umelý potrat vtedy, keď považuje za dôležitejšie svoje rozhodnutie, zdravie, prípadne iné osobné záujmy. Opodstatnenie tohoto rozhodnutia nie je až také triviálne ako sa na prvý pohľad zdá.

Hnutie pro-life je najviac živé, vo vrstve ktorá považuje ľudskú bytosť za ľudskú osobu a to už od počatia. „Zastánci strategie pro-life jsou většinou křesťané a proto neudivuje, že se k problému opakovaně vyjádřily církve. Hnutí Pro life propaguje tradiční hodnoty manželství, mateřství a rodiny. V rámci prevence nechtěných těhotenství odmítá antikoncepci a doporučuje ukázněný pohlavní styk.“5 Tieto hodnoty sa najviac propagujú v kampaniach proti umelým potratom, ktoré predkladajú argumenty ktoré sú v zásade účinné v kresťanských vrstvách. Je však ale otázne, nakoľko má význam budovať kampaň s prvkami ovplyvňovania, ktoré sú účinné v generácii vychovávanej kresťanskou morálkou. V súvislosti s touto myšlienkou predkladám výsledky z ankety, v ktorej sú uvedené presné a aktuálne údaje, nakoľko je účinná kampaň v nekresťanskom prostredí. 92,5% opýtaných si myslí že kampaň proti potratom je neúčinná/nepresvedčivá, a zvyšných 7,5 % opýtaných si myslí že kampaň je presvedčivá. Z toho nadpolovičná väčšina respondentov boli ženy. K ankete respondenti pridávali aj komentáre, ktoré mali funkciu argumentácie proti spomínanej kampani. Úlohou tejto práce má byť hľadanie dôvodu, prečo je kampaň pro-life neúčinná mimo kresťanskej vrstvy a preto anketa nemá argumentačnú funkciu ale slúži len ako zdroj informácie. Z ankety teda jasne vyplýva, že protipotratová kampaň je viacmenej neúčinná v nekresťanskom prostredí. Základnou úlohou je určiť z akého dôvodu je náročné presvedčiť väčšinovú vrstvu osôb, ktorých sa problematika potratov úzko týka.

Základným afirmatívnym prostriedkom protipotratovej kampane sú argumenty, ktoré majú odradiť ženu od interupcie. Na základe ankety môžeme zhodnotiť, že niektoré argumenty kampane sú zavádzajúce a následne ani spôsoby prezentovania argumentov nie sú vždy vhodné. Hnutie Právo na život uvádza v svojich kampaniach argumenty, ktoré budeme prehodnocovať v nasledujúcom texte.

1. Argument : „Legalizácia umelých potratov je genocída“.
Základnou črtou tohto argumentu je vytvorenie analógie medzi aktom rasistickej vraždy a umelým potratom. Na jednej strane je táto analógia presvedčivá, pretože genocída bola vykonávaná na osobách ktoré boli neželané, alebo neplnohodnotné. Na druhej strane pre niekoho môže byť táto analógia nezmyslom, pretože niekto nemusí považovať nenarodené dieťa za osobu. Je to dôsledok neustáleho redefinovania statusu osoby. Kauza osoby teda môže byť jeden z problémov presvedčivosti tohto argumentu. V tomto prípade ide o typ argumentu, ktorý je postavený na základe názoru, ktorý sa môže veľmi ľahko dostať do styku s protinázorom. Ak nie je teda jasne určený status osoby a viac menej všeobecne uznaný, nemôže slúžiť ako podklad pre túto analógiu. Ďalej genocída ako taká je vždy dôsledkom nenávisti, naopak rozhodnutie ženy pre potrat môže byť odôvodnený a vyhlásený určitou skupinou osôb za nevyhnutný.



2. argument: „Zákaz umelých potratov je najlepším riešením“
Snaha o zrušenie potratového zákona má svoje opodstatnenie pre stále aktuálny fenomén legalizácie masových potratov. Momentálne však stále nie je doriešený dôsledkový fenomén zrušenia tohto zákona. Ak sa preruší potratový zákon z roku 1986 ktorý upravuje umelé prerušenie tehotenstva a so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva ustanovuje podmienky na jeho vykonávanie6, potom už zákonom nebude spravované umelé prerušenie tehotenstva a prevádzanie umelého prerušenia tehotenstva sa nepozastaví ale bude sa vykonávať nelegálne, v domácom prostredí alebo mimo republiky. Zákon o umelom prerušení tehotenstva bol ustanovený z dôvodov ako je potratový turizmus, ilegálne potraty, ktoré môžu mať oveľa negatívnejšie dopady ako medicínske potraty. Zrušenie potratového zákona by bolo preto nezodpovedné a práve z tohto dôvodu by bolo priateľnejšie aby boli vykonané úpravy v zákone takým spôsobom, aby prispievali postupnými krokmi k povedomiu zodpovednosti žien.

3. argument: „Embryo je človek“
V tomto prípade je dôležité poukázať na neustále názorové konflikty empirického funkcionalizmu a ontologického personalizmu. Otázka znie, kedy sa ľudská bytosť stáva zároveň aj ľudskou osobou. Opäť sa ale stretávame s názorovou dilemou a v zásade môže ísť o jazykový problém. Ale problém argumentácie nespočíva v tvrdení že embryo je človek, pretože skutočne môžeme pripustiť že embryo je človek v istej vývojovej etape, či už ako osoba alebo nie je to ľudská bytosť, ale v uvedení tohto tvrdenia do problematiky sme pozabudli na základný aspekt – apatia. V dobách svetových vojen bolo masové vyvražďovanie aktuálnou témou, síce až príliš aktuálnou a ľudia si pomaly začali zvykať na nové a nové obete. Dnes naopak máme vypestovaný silnejší pud sebazáchovy, na základe ktorého bojujeme stále viac o vlastnú suverenitu. Tento fenomén vedie k apatii v dobe populačnej explózie a tak pojem „zabitie embrya“ môžeme spokojne pripustiť ako „zabitie človeka“, bez toho aby sa žena, ktorá chce postúpiť interrupciu nad tým pozastavila. V tomto prípade zase len argument neúspešný.

Záver

Mohli by sme ďalej pokračovať v interpretácii protipotratových kampaní a odôvodňovať ich neúspešnosť v skupine bez morálneho povedomia. K základnému dôvodu neúspechu sme sa však už dopracovali. Argumenty protipotratových kampaní by mali byť konštruované tak, aby v súčasnej zrýchlenej dobe, plnej liberálnych názorov sa nesnažili predkladať názory ako fakty. Jednotlivec dnes žije v prostredí ktoré naňho vyvíja neustále tlaky a zvyšuje nároky, ktoré sa budú zvyšovať spolu s populačnou explóziou do toho momentu keď dôjde k vyčerpaniu zdrojov na planéte a tým vyhasne posledná kvapka dopytu po morálnom súde. Predchádzajúca veta bola zároveň aj posledným argumentom jednotlivca tejto doby. Tento jednotlivec netvrdí že interrupcia je dobrá, ale netvrdí ani že je zlá, jednoducho sa ako human agent dištancuje od morálneho jazyka.
Ak sa vyskytne v tejto dobe ešte osoba, ktorá nepostrehla ďalekosiahle dôsledky premršteného druhizmu a snaží sa zachovať status dôstojnosti ľudskej osoby v prírode, bude musieť stále viac bojovať s dôsledkami tohto rozhodnutia v konfrontácii so svetom. Boj za zrušenie potratového zákonu bude tak čoskoro nemilosrdne zažehnaný.

Zdroje:
1. HAŠKOVICOVÁ, Helena. Interrupce – stále aktuální problém. In: Levret [online]. 2004, [cit. 2012-12-18]. Dostupné na: .

2. ČECH, E. Porodníctví. Praha : Grada, 1999 s. 148. 434 s.  ISBN 80-7169-355-3.

3. TLAČOVÁ SPRÁVA: Názory verejnosti na umelé prerušenie tehotenstva. GfK, 1.4.2008

4. 73/1986 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady ,23.októbra 1986 o umelom prerušení tehotenstva

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu