Fanscinujúci fejtón o školskej jedálni alebo Miestnosť tisícich vôní a chutí

Tak, nech sa páči, môj famózny fejtón o našej školskej jedálni, presnejšie jedálni na levickom Gymnáziu Andreja Vrábla ..Fakty sú vážne prehnané, až také tragické to nie je ...alebo žeby??...

Áno,už to prichádza, už len 20sekúnd.4....3...2...1...Áno!Zvoní!Rýchlo vezmem do ruky ten malý čarovný lístoček s čísielkom. Povolenie, na prevzatie TOHO! Kráčam po chodbe. Po chodbe do tej miestnosti tisícich vôní a chutí. Úmerne s blížiacou sa miestnosťou vzrastá aj intenzita pachov. Tu už môj azbestom pokrytý žalúdok vie, že aj dnes to bude záťaž.
Uhádli ste dobre, moje rozpačité kroky smerujú do jedálne, no najskôr sa moje nôžky stretnú s tým fantasticky umiestneným prahom.
Vchádzam tam. Ovalí ma neidentifikovateľný pach.
A už sa len tlačím ako sardinka vo vlastnej šťave medzi tými ostatnými nadšencami našej školskej stravy.
Prichádzam k okienku a aj tu ma opäť ovalí kladivom tá typická vôňa kuchyne. Milá usmievavá teta mi zrazu s pohľadom vrahyne šklbe z ruky moju stravenku.
Neskôr nastranú zvláštne okamihy môjho života. Uvidím TO! TO niečo, čo bude o pár minút plávať zákutiami môjho žalúdka pokrytého azbestovou vrstvou. teraz vidím, že bude aj pozinkovaný. Viete, antikorózne vlastnosti.
Tetuška kuchárka mi opäť s vražedným výrazom v tvári naberá TO niečo neidentifikovateľné a podáva mi TO na 50 ročnom tanieri a nečudovala by som sa, keby si pamätalaj vznik prvej SR.
S pohľadu tety kuchárky sa dá vyčítať niečo ako:,,Len sa zadrhni!" a zrazu sa opäť raz zdokonaľujem v chytaní lietajúceho taniera. A ja jej za TO niečo, ako slišne vychované dievča, poďakujem a lakťujem sa k príboru. No dnes som mala šťastie. Vytiahla som si vidličku so všetkými zúbkami a nožík mal celkom rovný tvar.
Poberám sa ďalej. Nad polievočkou ako tradične ohrniem noštek až k lícu a idem si teda sadnúť za ten môj kývajúci sa stôl. Púšťam sa do svojej nádielky. Hmmm, čo to je? Netušila som a tak som to riskla. Tá vynikajúca zmes rôznych chutí a tvarov ma tak oslovila, že To niečo už radšej odnášam ku okienku, kde teta zoberie môj tanierik, vysype zvyšky, ktoré sa veď ešte dajú použiť, tak prečo nie a zľahka tanierik opláchne. Ešte na záver si idem dať troška saponátu aby som mala moje trávenie vynikajúce aj bez Activie bielej.
Akokoľvek nadávam na školskú jedáleň, jedno jej musím uznať. Stará sa o to, aby ma nikto len tak nemohol otráviť.

Ja viem, troška sú niektoré veci prehnané, ale tak dostala som 1
Možno niečomu nebudete chápať, lebo ste to jednoducho nezažili, ale skúste sa aspoä vcítiť do môjho žalúdka

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu