" Eero, to nemyslíš vážne. Ako je možné že to vedia? To... to snáď im nevolala. " zašepkala.
" No naozaj. " poslal jej po Anterovi mobil aby sa sama pozrela na tú SMS od rodičov.
" Toto nieje dobré, prečo som ja tak blbá? " pomyslela si ako si čítala správu. " Prečo som šla za ním? Prečo? " pýtala sa sama seba.
" Určite volali aj mojim rodičom. "
Podala mobil naspäť Eerovi a pokývala hlavou...
" Čo Ti napísala mama Eero? " spýtal sa Antero s obavami v očiach.
" Tu máš, prečítaj si sám. " podal mu popod lavicu mobil.
Antero si to prečítal, zamyslel sa a premýšľal.. nevedel ako Eerovi pomôcť kedže nevedel čo povedala rodičom riaditeľka.
" Neboj sa Eero, to bude v pohode však.. nezúfaj určite nić závažné, určite zase len preháňala. Ako to má ona vo zvyku. Nemyslíš? " povedal Antero s miernimi obavami, nebol si istý.
" No, však v pohode ja mám matku aj riaditeľku hlboko v paži. " to je v pohode, to sa utrasie.. myslel si.
Cez prestávku sa Eero stretol s Pilvi pri deviatackych šatniach, úplne v zadu na chodbe kde je málokedy niekto.
" Čo spravíme? " spýtala sa Pilvi so strachom v očiach, bála sa že ich vyhodia zo školy.
" Čo by sme robili? " spýtal sa flegmatisticky Eero.
" Však nič sa nedeje.. jednoducho ju ignorujem, mamu tiež... " povedal a vytiahol mobil aby napísal sestre kedy má pre ňu prísť do školy.
" Ale čo keď nás vyhodia, bože Eero, bojím sa ... " povedala Pilvi a objala ho.
Eero ju objal tiež, pritúlil si ju a pohladkal ju po chrbte.
" Neboj sa, všetko sa utrasie, nikto nás nevyhodí, sľubujem. " povedal s jasným výrazom ale v duchu cítil obavy.
" No dobre, keď myslíš.. verím Ti. " povedala Pilvi a usmiala sa na Eera opäť jej typickým úsmevom ktorý hovorí vždy za všetko.
" Sľubujem. " usmial sa Eero dal jej pusu na čelo a zaćal písať správu Päivä.
Po chvíľke dopísal, chytil Pilvi za ruku a šli do bufetu, ako maju vo zvyku.
" Nepovedala som vám niečo? Nechcem vás vidieť spolu. Čo ste nerozumeli? " stretla ich riaditeľka a karhala ich.
" Mimochodom, to čo malo znamenať? Kam ste sa vyparili? Volala som už aj vašim rodičom. " oznámila prudkým hlasom.
Na Pilvinom výraze tváre bol vidieť strach, stlačila Eerovi ruku.
" Dobre, však to Vám až tak veľmi vadíme? Neviem, ale čo si tým sledujete? Závidíte nám alebo čo? Prečo nás jednoducho nenecháte na pokoji. Povedali sme Vám, nebudeme už meškať. "
povedal Eero s hnevom.
Riaditeľka sa zamyslela. Videla v tom kúsok pravdy, sama nikdy nepoznala lásku.. nevedela čo to je. Odišla bez slova.
" Eero, to si čo teraz dal? " spýtala sa Pilvi a začala sa smiať na celú chodbu, postupne sa pridali aj ostatní žiaci ktorí boli v tej dobre na chodbe.
" Však čo, len pravdu som povedal.. aspoň som jej otvoril oči. Ja sa neseriem. " začal sa smiať aj on.
Po chvíľke odkráčali na hodinu.
Po vyučovaní sa Eero ponáhľal za sestrou, ako sa dohodli. Zobral ju zo školy. Cestou sa stavili v hračkárstve a Eero jej kúpil plyšáka. Mala narodeniny. Už jedenáste. Potom šli domov.
Eero odomkol bránu. Pohladkal psa a opäť bránu zamkol.
Otvoril dvere a mama ho už čakala s nie veľmi priaznivým pohľadom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár