„Na čo tak uprene hľadíš? Je niečo divné na tej stene?“ spýtal sa jej premeriavajúc si stenu oproti posteli.

„Je biela.“

„A?“

„Ty to nevidíš?“

„Čo? Stenu? Ó áno...vidím ju veľmi dobre...ale fakt nechápem, čo ťa na nej mohlo tak fascinovať...“

„Ty to nechápeš...nikto to nikdy nepochopí...“ odvetila krútiac hlavou. To bola jej obvyklá odpoveď, keď mala stav podobný tomuto. Už si na to zvykol, preto sa radšej ďalej nevypytoval.
A tak spolu hľadeli na stenu oproti nim. Hlava mu len tak hýrila obrovským množstvom myšlienok a nezodpovedaných otázok. Keby tak vedel čítať jej myšlienky, možno by konečne pochopil čo sa odohráva v jej, preňho nepochopiteľnej mysli.

„Pamätáš si na toho belasého motýľa v parku, ktorý stále poletoval okolo nás?“ spýtala sa po tom ako konečne odtrhla zrak od bielej steny a prerušila tok jeho myšlienok.

„Motýľ? Nijakého som nevidel...“

„Typické!“ odvetila tak trochu opovrhujúcim tónom...

„Nechá....“ „Keby si tak počul ten nádherný hlas...“ skočila mu hneď do reči v momente, keď chcel zareagovať.

„Hlas?“ Už zas bol trochu mimo, no pri nej sa mu to stávalo bežne.

„Ach...motýlí hlas!“

„Ale zlato, motýle predsa nerozprávajú.“

„Ako môžeš tvrdiť niečo také?? Kto si myslíš, že mi povedal o tej stene?“

„Prosím? Nehovor mi, že sa rozprávaš s motýľmi o stenách!“ odvetil posmešným tónom.

„Si ako všetci ostatní...aj Zvonček to tvrdil...“

„Aký som? A aký zvonček? Hmm, takže už kecáš aj so zvončekmi... zaujímavé...nabudúce to budú zlaté rybky, taniere a obrazy, nie?“ snažil sa ju podpichnúť.

„Zvonček je meno toho motýľa...pomenovala som ho tak kvôli jeho zvonivému hlasu...a ty si idiot!“ povedala dosť nahnevane ignorujúc jeho prvú otázku a odvrátila zrak smerom k stene.

„Milujem ťa vieš?“ ozval sa po chvíli ticha. Touto vetou bežne končil každý rozhovor podobný tomuto. Nikdy mu na to nič nepovedala, no on vedel, že ho tiež miluje. Len bola taká...svojská, až príliš iná ako ostatné dievčatá, lepšie povedané, príliš sa vymykala normálu. A preto ju tak miloval. Viac ako ktorúkoľvek predtým. Bola preňho veľkou, nikdy nevyriešenou záhadou a každým takýmto rozhovorom si pomaličky napĺňal túžbu preniknúť do jej, preňho tak trochu psychopatickej duše...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár