Stačí sekunda subjektívneho času,
Pohľady do očí schopné vidieť krásu,
Kde reálne by ju nikto nehľadal,
Lebo pochopiť by ju nezvládal.

Vedia to len oni,
Srdcom spojení,
V pevnom náručí,
Objímajúc seba,
Prežívať kus neba
A už viac sa nebáť...

Stačí sekunda subjektívneho času,
Počúvajúc ľúbezný tón lásky hlasu,
Bez zbytočných fráz a slov,
Zistiť, že individuálna ríša snov,
Zrazu stretá inú, jej tak podobnú...
Čo ak sa tieto dva svety dotknú,
A každou minútou,
Viac z nich stáva sa realitou?

Stačí sekunda subjektívneho času,
A ty vieš, že našiel si tu správnu trasu.
Pociťuješ radosť,
Všade zrazu vidíš
neskutočnú ľahkosť.
Každým dňom viac žiariš.
A tak sám od seba, nachádzaš podstatu svoju,
V ktorej život neustále vyzýva ťa: “Bojuj!“.

Túžba po nej,
pohltí ti myseľ pocitmi,
Ktoré nepotrebujú dej,
Aby zničili bariéry hustej tmy,
Čo v srdci predtým zvykla sa ukrývať zbabelo
A ovládala tvoje bezmocné telo...

Nádej tak silná,
Túžba bezpochybná,
Uzavrieť s niekým o láske pakt...
A ja sa pýtam, je to všetko naozaj tak?

Vedia to len oni,
Dušou spriaznení,
Láskou stvorení,
Pre život spolu zvolení.

Vzájomnou úctou,
Spoločným šťastím,
Toleranciou vrúcnou,
Stávajú sa práve tým,
Čo v sebe dlho nájsť nevedeli
A často už žili v beznádeji.

Knihy dvoch životov zlúčili sa v jednu jedinú.
A kým atramenty v ich perách sa neminú,
Život bude písať ich príbeh spolu,
S láskou a vierou každú novú kapitolu...

 Blog
Komentuj
 fotka
weller26  8. 5. 2012 20:55
Napíš svoj komentár