Klameš, ale ja ti verím,
lebo si mojím snením.

Nevoniaš, ale ja ťa cítim vo vzduchu,
lebo mi to dodáva útechu.

Si inej milencom, ale mne to nevadí,
pretože ty, ovládaš ma slovami.

V objatí samoty som mocným človekom,
ale v tvojom náručí len úbohým otrokom.

V snoch iného som jeho opojením,
no pre teba len chvíľkovým potešením.

Som bábkou, ktorou ty hýbeš po javisku.
Som len jednym zrnkom v celom pieskovisku.

Som anjelom, ktorý kôli tebe krídla stratil
a do neba sa tak už nikdy nevrátil.

Som len slovom tvojej piesne,
ktoré rýchlo dopíšeš, keď chýba ti v texte.

Strácaš sa v hneve a alkohole,
márne pokúšam sa ukázať ti krásu sveta, ktorá existuje.

Na mojich slzách sa tvoje srdce smeje
a mňa ničí pocit zúfalstva a beznádeje.

Keď láska k tebe konečne prestáva byť pocitom,
ty vrátiš jej život jediným dotykom.

Nevážiš si nikoho, ani vlastnú matku
a pozeráš po každom ženskom zadku.

Všetko je stratené a nikam to nevedie...
No v mojich snoch je stále kvapôčka nádeje.

Kým srdce bude cítiť, že ty si tým pravým,
bude ťa stále nekonečne milovať a len tíško trpieť tvojím správaním.

Lebo ono je celé v tvojej moci
a takým srdciam, už niet pomoci......

 Báseň
Komentuj
 fotka
romyyy  6. 5. 2009 22:59
Krásne bohužiaľ pravdivé...
Napíš svoj komentár