Ja pokladám za jednu z najdôležitejších vecí to, aby bol človek pravdovravný, čestný, teda klamárov a ľudí čo obracajú kabát podľa toho odkiaľ fúka vietor moc rada nemám. Lenže ľudia klamu, klamu a klamu až sa to nedá vrátiť späť. Človek je tvor omylný, každý robí chybí. Ale vraj sa odpustiť nedá. Dá sa. Povieme si, že tí čo klamú sú zlí, ale tí čo nevedia odpustiť sú omnoho horší. Dá sa odpustiť raz, dá sa odpustiť dva krát, ale tri krát je už aj na koňa moc.
Samozrejme, že nie všetko sa dá odpustiť, ale aj o to sa treba minimálne pokúsiť. Každý je autorom svojej knihy lži. Neviem prečo, ale klameme až kým nevieme kým sme. Klamstvá nie sú tak nevyhnutné, ale ako keby sme ich potrebovali. Pravda je slovo čo stráca na význame stáva sa takmer bezvýznamná
Žeby ľudia klamali, aby boli iný? Lebo sa hanbia za skutočnosť? Chcete byť skutočne iný? Pokúste sa nechať odísť pravdu.
Myslím si, že nejeden z nás urobil pár nesprávnych krokov, ktoré sa nedali vrátiť späť. Podľa mňa, keby nebolo chýb, ostali by sme stáť na jednom mieste a báli by sme sa opustiť svoje hniezdočko. Takto nás to posilňuje a my môžeme kráčať o čosi silnejší v pred. Vždy je čas zabudnúť na minulosť.
Očistiť, čo sa stalo. Naučiť sa odpúšťať.
Prečo sme katmi za niečo čo robíme aj my? Riadime sa faktami. Tak to bolo a tak to aj je. Lebo kebyže nie sme ako oni, ľudia by na nás ukazovali prstom a tak je jednoduchšie kráčať s davom ako proti nemu. Alebo si myslíte niečo iné? Ak chceme, aby k nám ľudia boli úprimní, musíme byť úprimní aj my k ním. Ak chceme, aby nám odpustili musíme sa naučiť odpúšťať aj my. Ale ak ostaneme len nečinne čakať, že sa to samé vyrieši, nevyrieši. Lebo bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
Nič nie je len tak. V dnešnej dobe musí človek urobiť skutočne veľa, aby mal život aký chce, aby bol šťastný a prežil nejeden deň v tejto džungli, kde nás dokáže najviac sklamať človek od ktorého by sme to najmenej čakali, kde klamu ľudia ktorí sa údajne milujú. Je skutočne ľahšie klamať ako povedať pravdu. A my, obyčajný smrteľníci si vyberáme najľahšiu cestu, ktorou kráčať životom. Nie vždy najľahšia je aj najlepšia, ale o tom sa presvedčí neskôr človek osobne. Nedokážeme odpustiť, lebo je pre nás ľahšie nenávidieť ako milovať, lebo milovať prináša veľkú obetu, ktorú nie sme ochotní obetovať a tak radšej zabudneme.
Ostáva nám už len dúfať, že sa veci zmenia. Nádej vraj umiera posledná i keď v dnešnej dobre je nádej vysychajúca púšť niekde hlboko vo vnútri , lebo odmietame čeliť faktom .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár