Hviezdy žiarili. Úsvit sa chvel na obzore, ako zvoľna sa rozširujúci úsmev. Posvätná geometria osudu všade okolo mňa. Zrazu som stála celkom sama v tej tme a počúvala hudbu z koncertu, keď sa ku mne v diali blížil. Zrazu som počula song o láske, čo sa práve tvorila. Jeho pohľad ma celú prečítal. Neotáčala som sa aj keď sa vietor otáčal. Jeho úsmev sa mi pozeral do oči. No ja som videla, že kvôli nemu bude môj svet smutnejší. No tento okamih bol len náš. V tomto okamihu sa čas zastavil a zem prestala točiť.

Zrazu som premýšľala o tom, aké by bolo pobozkať ho. On otvori oči a ja sa mu budem don nich pozerať, držať ho za ruku a on mi ju nepustí.

Chcem len chvíľku. Len stáť a hladiť mu tvár. Jediný krát stáť bez slov, ale vravieť všetko. Len stáť a vidieť jeho úsmev.

Bola som celkom bezmocná a nechala som moje srdce biť v jeho náruči. Učila som ho bez slov povedať tie najkrajšie slová.Prosím, nikdy nezatváraj tie krásne oči predo mnou.
Svetlo sa mení, keď si v izbe. Rada počúvam tvoje príbehy. Raz napíšeme aj ten náš. Je toľko toho čo za to stojí.
Ak ruže majú byť červené a fialky modré, tak prečo nemôže byť moje srdce jeho?

Spôsob ako sa na mňa pozeráš ma vynáša do oblakov. Od toho okamihu vstupuješ do mojich snov. Dúfam, že raz ich prežijeme spolu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár