Na základnej som bola strašná papuľa. Robila som všetkým napriek, papuľovala som učiteľom a robila srandu zo starších žiakov, najmä chalanov. Jedného som obzvlášť nemala rada. Asi preto, že to bol bratranec mojej stále otravujúcej spolužiačky. Neviem prečo som si na základe jej správania urobila obraz aj o ňom.
A to bola veľká chyba. Tento na zdanie odporný chalan sa volal Bohuš. Nikdy sme spolu veľmi dobre nevychádzali. Pre mňa to bola taká ista otrava ako jeho sesternica.
A tak škola plynula, ja som zo svojími srandami neprestávala a stále som si ho doberala.....
Neraz mi to aj prišlo ľúto, že moje správanie je naozaj odporné!!! Keď môj chlapec odišiel do Londýna za pracou bola som totálne zničená. Už sa mi nechcelo ani s nikým rozprávať a ani si z nikoho uťahovať. Chodievala som von s mojími kamarátkami, ktoré sa snažili mi vytvárať také podmienky aby som na neho veľmi nemyslela ( za čo im veľmi ďakujem a aj touto cestou sa im chcem poďakovať). Popri nich som spoznala mnoho ľudí s ktorými som si rozumela.
No ale čo sa stalo s Bohuškom? Aj s ním som chodievala von a môj názor na ňeho sa otočil o 180 stupňov. Bol ku mne milý, stále sa so mnou rozprával, vždy sa so mnou smial a robil rôzne hlúposti len aby ma zabavil. Vtedy som si uvedomila, že som robila veľmi zle, keď som mu na základke ubližovala. Stali sme sa najlepšími kamarátmi. Nikdy mi nepovedal po mene, ale ma volal Bambulka. To bolo ozaj veľmi milé.
Po dvoch mesiacoch sa môj priateľ vrátil domov a ja som prerušila vzťahy medzi nami. Keby sa tak mohol vratiť ten čas. Určite by som mu povedala ako veľmi ho mám rada a ako veľmi mi chýba.
On už bohužiaľ nie je medzi nami. Keď som sa to dozvedela zaliala ma horúčava a nevedela som vydať zo seba ani hlások. Iba jemné perly sľz mi stekali po lícach. Nevedela som tomu uveriť. Prečo práve teraz ma opustil človek na ktorom mi tak velmi záležalo.
Písať vám nebudem čo sa presne stalo, lebo ma to ešte moc bolí i keď je tomu už dlhší čas.
Tento názov som si odvodila od mojich terajších pocitov. Aj keď to v sebe dusím a nechcem tým zaťažovať moje okolie rada by som to zo seba aspoň trochu dostala. Vždy na to myslím. Či už idem spať, či počujem v správach, že znovu jeden mladý život vyhasol...
Snažím sa potláčať slzy ale keď si na to spomeniem stekajú mi ako padajúci dážď.
Blog venujem môjmu kamarátovi, ktorý ešte stále je v mojej mysli, duši a aj v srdci napriek tomu že už sa na mňa nikdy neusmeje. ,,Stále tam budeš."
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
kiki
11. 6.júna 2006 17:56
tak toto mi vazne vtislo slzy do oci...viem, co znamena stratit niekoho vazne blizkeho a tiez viem ako dlho to boli a ako zrazu vsetko pripomina to, co sa stalo...na takyto smutok nic nepomaha...ziadne teple slova...to chce cas!cas, co pomaly zahoji ranu, pomaly, pomalinky az clovek dokaze spominat s usmewom a nie so slzami...prajem ti nex mas v zivote kopu dovodov na usmew!drz sa
2
treba to zo seba dostat von...teda robis dobre, ze o tom pises...a naozaj, nic nepomaha lepsie ako cas...stratit niekoho z blizkeho okolia, to je fakt hrozne...nam sa na zakladnej stalo, ze sme isli na pohreb spoluziakovho otca...neda sa to opisat, hrozne...a kedze si to nechcem pripominat, tak uz o tom nepisem...ale stacilo, ze som vedel ako vyzera (ani som sa s nim vlastne nikdy nerozpraval) a mal som dost, ked som pocul, ze zomrel...
3
pri tomto blogu mi nebolo vsetko jedno,bolo mi velmi smutno...hoci asi neviem,ako velmi zle sa citis,zelam ti,aby si sa jedneho dna citila lepsie
4
tak je to pre teba velmi tazka situacia, pri ktorej ti mozu pomoct len ti, na ktorych sa moes spolahnut...musi to byt tazke...ajked je to uz dlhsi cas...niekedy sa spomienky vratia a ty opat do toho hrozneho kolobehu vhupnes...viem ze lahko sa hovori, ze cas lieci...ale musime zit dalej, ajked je to tazke...pretoze uz je to bez osoby, ktoru sme mali radi..ale po tych zlych chvilach VZDY pridu casom tie pekne...tak drzim aj ja palceky, aby si sa mala trosku lepsie...
5
zial .. poznam to ( ked som mala 18 prisla mi sms sprava- nadi, mam pre teba smutnu spravu, kika uz nie je medzi nami.. bo la na prahu 19 na parhu 18.. tu sa neda nic opisat, je to bolest, ktora sa mi aj mozno aj po troch rokoch stale vracia..
cas lieci, a treba spominat na to krasne!!! myslim ze ten clovek je stale snami.
a nikdy nas v skutocnosti neopustil, prinajmensom v nasich spomienkach!
A nikdy tym nebudesh zatazovat s voje okolie, nikdy nedus v sebe pocity, obzvlast taketo..
;
cas lieci, a treba spominat na to krasne!!! myslim ze ten clovek je stale snami.
a nikdy nas v skutocnosti neopustil, prinajmensom v nasich spomienkach!
A nikdy tym nebudesh zatazovat s voje okolie, nikdy nedus v sebe pocity, obzvlast taketo..
;
6
aj ja som mala pri sebe cloveka,ktoreho mam nadovsetko rada..a tiez odrazu tu uz nieje..a aj ked o tom nehovorime,vieme,ze nas to vsetkych stale boli..a najhorsi je na tom ten pocit,ze som mu nikdy nepovedala ako vela pre mna znamena,aky je uzasny a ako ho obdivujem...tak strasne by som ho chcela objat...strasne..jedine co ti mozem povedat je,ze ti nepomoze nikto a nikdy to neprestane boliet..mozno menej,ale nikdy nie uplne...proste odisiel a vzal si kusok zo mna...a ja uz mozem byt len vdacna za chvile ktore stravil so mnou a smiat sa cez slzy pri spomienkach na veci ktore sme zazili
7
Nikol, to je strašne smutné. Aj ja veľa krát myslím na Bohuša a stále mi to nejde do hlavy, prečo práve on? Je mi za ním smutno. Veľmi smutno.
8
Je to naozaj velmi smutny pribeh....musel som chvilku pockat, aby som bol schopny napisat nieco rozumne...musim sa priznat, ze nastasti nic podobne sa mi este nestalo, ale viem si predstavit, ake to musi byt utrpenie. Urcite si to nezasluzil on a ani ty. Je fajn, ze si sa s nim zdoverila, pretoze sa ti urcite ulavilo...prajem ti, aby sa ti co najskorej vytratil tento pribeh z pamati, aj ked to asi nebude mozne...Ninusha (hore) mi vnukla myslienku: PRECO PRAVE ON? Mas pravdu. Tuto otazku si kladie asi kazdy, ak sa niekomu bliznemu nieco stane. A preco? Co komu urobil, ze sa mu to stalo? Je to veeeelmi smutne, ale je to realita, nikto to uz nevrati spat a treba mysliet na pritomnost a zit dalej. Ale taku peknu spomienku si samozrejme zasluzi kazdy dobry clovek, ako bol on...
Napíš svoj komentár