Bol teplý letný večer.
Ihrisko bolo ponorené v tme, len strieborný mesiac osvetľoval okolitú ulicu. Všetky lampy v okolí boli rozbité.
Laura vedela, že mame sa nepáči ak sa sama poneviera po týchto zradných uliciach, no aj tak to robila. Páčilo sa jej keď jej robila naprieč...
Sadla si na lavičku.
Na zemi boli pohodené ohorky cigariet. Sama si jednu vybrala z krabičky, zapálila ju a vyfúkla dym. V nohaviciach jej zavibroval mobil.
Pozrela sa na displej, kde blikalo meno Martin. Odložila telefón naspäť do nohavíc a opäť si potiahla z cigarety.
Martin bol jej spolužiak a zároveň priateľ s ktorým chodila niekoľko mesiacov. Mala ho rada a vždy sa dokázali skvele porozprávať, no momentálne sa na to necítila.
Telefón ešte stále vibroval. Martin bol neodradný.
O chvíľu však mobil opäť stíchol.
Laura sa pozrela na hodinky, ktoré ukazovali pol dvanástej.
Mala by už ísť domov.
Nerada sa ta vraciala, s matkou nemala najlepší vzťah.
Bolo to možno preto, že sa tak strašne podobala na neho...
Laura síce videla otca len na fotografiách, ale sama musela uznať, že vyzerala akoby mu z oka vypadla. Čierne vlasy, modré oči a na nose zopár svetlých pieh vždy keď sa objavili prvé lúče slnka jej ho museli pripomínať vždy keď sa pozrela na ňu. Matka sa síce s Laurou o otcovi nikdy veľmi nerozprávala ale ona vedela, že musela prežívať ťažké obdobie keď ju v osemnástich opustil hneď ako zistil, že čakajú spolu dieťa. Laura bola síce vďačná matke za to, že ju aj ona neopustila ale predsa často cítila, že si na nej vylieva zlosť na otca...
A práve preto sa posledných pár rokov od seba čoraz viac vzďaľovali...
Laura odhodila ohorok cigarety na zem a poriadne ho zašliapla. Momentálne sa cítila ako ten ohorok- úplne bezradná...Najradšej by sa schúlila naspäť na lavičku a už nikdy sa domov nevrátila...
Vedela však, že by to nič nevyriešilo. Nemala dvanásť rokov, bola takmer dospelá a to sa od nej aj očakávalo.
Keď vošla do bytu, nik nebol doma. Prešla chodbou a keď ťukla vypínačom, kuchyňu zalialo svetlo. Na kuchynskom stole ležal papier s odkazom.
Som u Tomáša
Tomáš bol mamin priateľ, ale Laura ho nemala veľmi v láske. Pokrčila papier a vyhodila ho do koša. Nech si u neho zostane. Jej je to jedno.
Vo svojej izbe sa prezliekla a ľahla si na posteľ. Dlhé hodiny nevedela zaspať. Ráno o tretej počula mamu ako otvára dvere do bytu.
Otvorila dvere Laurinej izby.
Laura zavrela oči a tvárila sa, že spí. Matka sa na ňu pár minút dívala a potom pomaly zavrela dvere aby ju nezobudila. Laura o pár minút zaspala.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.