Od 14-tich rokov som túžila po tom ako budem vo FR pracovať, bývať a pod. Bohužial prvý pokus mi nevyšiel a vzdala som sa. Kamarátke, ktorej sa podarilo ísť tam, mi vyrozprávala hádam všetko. "Nakopla" ma a rozhodla som sa po roku predsa len ísť.
Ak si sa dočítal/a až sem, ďakujem a verím, že budeš pokračovať.
Všetko vybovala so školou agentúra takže dostať sa tam na 2.pokus keď som mala dosiahnuť 18 bolo pomerne jednoduché. S napísaním životopisu a motivačného listu vo francúzštine nám veľmi pomohla p profesorka B., keďže franinu sa teraz učím 4.rok. Nasledovalo platenie, zaradenie do podnikov, zmluvy, lístky, cesta,...
12.6.2015 som sadla v BA na autobus EuroLines a cesta sa začala. Po namáhavých 26 hodinách cesty sme sa konečne dostali na miesto, ešte nás však čakala hodina cesty do podniku kde som mala praxovať. Tam začal boj, keď sme prišli a nerozumeli absolútne nič, ich plynulá francúzština, slangy a šušlanie mi vôbec nešla do uší ako nahrávky v škole a tak som sa prvé 2 týždne dorozumievala rukami a nohami.
Nebola to jednoduché, s mojou rodinou mám skvelé vzťahy, aspoň čo sa týka z otcovej strany, mala som 17, bola som sama v krajine kde som nerozumela nikomu okrem dievčaťu čo bola so mnou. Nemala som TV, internet ani extra spojenie s rodinou cez mobil. Vedela som, že to bude ťažké, nečakala som však tak veľkú ranu.
Moje 3 mesiace spočívali čo najviac odpracovať (v zmluve sa písalo 7h 5 dní v týždni) reálne to bolo 12h+ od utorka do soboty. Práca mi nevadí, som na to navyknutá, no kolektív bol čím ďalej tým horší. Boli oboznámení s tým, že jazyk nemám až na takej úrovni ako oni vyžadovali, tak som prvý mesiac robila všetko len obsluhu nie (aj keď hostia ma chválili a rozumeli mi ak som sa s nimi zhovárala). Najviac ma vytočila jedného pekného dňa kolegyňa. Dala mi umývať špáry medzi dlažbou (ešte prijateľné) ale s "drátenkou" na riady). Šikanovanie a úchylnosti v kolektíve sa stupňovali deň čo deň, kým nezakročilo dievča z Mauritiusu so mnou. Čož bolo tak po mesiaci aj pól. Ak by sme tam skončili a šli zo stáže domov, nemal by kto pracovať, tak nám manažér zdvihol plat a pridal až pol dňa voľno. Keď sa začali chovať celkom normálne dalo sa to prežiť. Na net som chodila na v reštaurácii po práci, na takých 30min. a s rodinou sme volávali skoro každú nedeľu. Upevnilo mi to s nimi puto. Francúzsko mi dalo do života veľa, hlavne to keď tatkovi uľahčím finančnú situáciu, zaplatím si veci sama a nemusím od neho pýtať peniaze.
Musím priznať, teraz mi to chýba, ten kolektív veľmi nie ale krajina, ľudia okolo a tak.
Chcem Vám povedať, NIKDY SA NEVZDÁVAJTE A SKÚSTE ÍSŤ ZA SVOJIMI SNAMI AJ KEĎ SA BOJÍTE!!
Skutočný príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
2
@zajkousko čo narobíme, to som sa tesne pred útokom na Paríž rozhodla ísť znova, no teraz váham... napriek tomu aké to tam bolo, išla by som skúsiť zasa len iný podnik
3
na par mesiacov fajn, ja som v zahranici od jari, doma som bol len tri dni aj cestou a uz mi to lezie krkom, vzdy som chcel ist, ale naivita a to, co mi ostatni zatajili ma dostalo, samozrejme vsetci len ukazuju ako sa im dari, ja by som ukazal aka je to drina, ked clovek nie je dobry v komunikacii, je to o level tazsie
4
@savvym vystihol si! Je to makačka no napriek tomu by som chcela ist do zahranicia. ten prvy raz bol najtazsi sa tu so vsetkym rozlucit, dokoncim vsak skolu a uvidim co bude. Je to vo hviezdach
5
samozrejme nevzdaj sa idealov, a aj keby malo byt tazko, je lepsie nadavat s drahou whiskey v jednej ruke, a kubanskymi cigarami po zdrvujucej praci ako zaschnut doma, robit zo seba nedostojneho otroka a pritom jes suchy chleba a zapijas vodou so sirupom
6
obdivujem velmi ludi s odvahou a odhodlaním vyletiet zo svojej komfortnej zony ja mam napr. strach, kedze neustale len pocuvam, kde koho kedy ako odrbali v zahranici, kolko robil a ake hnusne roboty, skratka nepocul som este o niekom, co isiel za hranice a uplne sa mu darilo vo fajn praci za dobre peniaze, cize preto u mna toto absolutne neprichadza do uvahy
7
Ďakujem! Ja som názoru aby si to každý vyskúšal aspoň na mesiac. Má nové skúsenosti. Za cenu toho zlého. Do života veľmi dobrá vec!
Napíš svoj komentár
ach, keby len tí ľudia neboli také svine, všetko by bolo ok...