Strácam sa vo víre otázok. O svete, o láske, o priateľstve, o budúcnosti. Hlavne o tom čo bolo a prečo to tak bolo. Kde som spravila chybu? Prečo? Načo sa toľko pýtať?! Načo sa toľko trápiť?! ..veci sa už nedajú vrátiť. Slovíčko "keby" už neexistuje. Nie. Dosť! Ozázky, otázky, otázky... radšej si doma vyfarbovať obrázky! Vypnúť rozum, myšlienky, nepýtať sa.... mechanicky. Dá sa to?? Blog 0 0 0 0 0 Komentuj