Pre niekoho smutné, pre iného romantické a niekto si myslí, že to bola iba hlúpa strata času. Vraj sa nemám trápiť. Že je lepšie zabudnúť. Ale dá sa to? Dá sa zabudnúť, keď to mám stále pred očami? Všetky tie miesta, kde sme spolu boli...Všetko mi ťa pripomína. Keby som ťa aspoň nestretávala tak často! Keby som si stále nepredstavovala tvoje oči, keď sme sa lúčili. A keby som nemusela stále znovu a znovu čítať tú sms od teba, v ktorej si mi poslednýkrát povedal : ľúbim ťa!
Prečo sa niektoré veci nedajú zmeniť tak, ako by sme chceli?


Stretávam ťa každý jeden deň. Vozievaš sa na bicykli okolo mňa, no zrejme ťa vôbec nezaujímam. Občas sa nám stretnú pohľady, ale to je všetko, čo nás spája. Nedávam tomu nádej...


Až raz sa naše cesty spojili. V jednu nádhernú noc, kedy si starý rok podal ruku s novým, sme sa stretli na námestí a tak sa všetko oficiálne začalo. Pamätám sa, ako sme pozerali reklamu vo výklade a ako sme sa zohrievali. Spomínam, ako som sa ti celú noc a nasledujúci mesiac ospravedlňovala, že som ti skazila večer. A pamätám sa, že nás spojila len čistá náhoda. Náhoda zvaná internet a náhoda, vďaka ktorej som o tebe vedela takmer všetko.
Nebola to však jediná náhoda. Ďalšia náhoda z mnoho náhod, ktoré sprevádzali náš vzťah, bola Zuzka, ktorá všetko zariadila za nás.
Jedna z náhod bola aj prvá hádka a posledná náhoda bola deň, kedy som bola nútená zabudnúť, že si. Nie nadarmo sa hovorí: NÁHODA JE SVIŇA.

Celý náš krátky vzťah bol jedna veľká náhoda. Náhoda, ktorá sa asi nemala stať. Náhoda, za ktorú však doteraz vďačím Bohu. Napriek všetkému, čo sa za ten krátky čas odohralo, napriek všetkým prekážkam, zlým náladám a neprajným ľuďom mi s tebou bolo krásne. Spomínam na každý jeden okamih strávený s tebou. A nikdy nezabudnem... NA teba, na vyznanie smajlíkmi, na Júliusa, na malú Olíviu a Jaqueline z Viedne, nudiaceho sa tatina na balkóne a jednoducho na všetko.
Jediné, čo ma mrzí je to, že................



Stretávam ťa každý jeden deň. Vozievaš sa na bicykli okolo mňa, no zrejme ťa vôbec nezaujímam. Občas sa nám stretnú pohľady, ale to je všetko, čo nás spája. Nedávam tomu nádej...
Už nikdy viac ti nebudem môcť povedať: Ahoj. :´(



Venované chalanovi, ktorý navždy zostane v mojom srdci. Možno nie tak, ako by chcel byť on sám, ale stále tam zostáva. Mnohokrát som ho chcela odtiaľ vytlačiť. Jednoducho zabudnúť a viac neriešiť. Zastaviť to trápenie a nežiť stále otázkou: Čo bude, ak...
Ale chcem, aby si vedel, že zabudnúť sa len tak ľahko nedá. A to, ako sa k sebe momentálne správame, ma ubíja. A viem, že aj teba. Všetko ma to naozaj úprimne mrzí.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
wow_arwen  28. 8. 2008 06:51
Nedokážeš zabudnúť??? Ono to príde samo.. ver mi... A viem asi ako sa cítiš...

A je to krásny blog
Napíš svoj komentár