´´Sedem: nula nula.´´ Spod periny vystrelí Dušanova ruka a pristane na budíku. Zase vstáva s rovnakým pocitom. Ako každé jedno ráno. ´´Nenávidím stereotyp!´´ Zašomre a tackavým krokom pripomínajúcim maca sa premiestni do kúpeľne. Predtým však musí prekonať prekážky rozostavané po izbe.
Po zvyčajných ranných rituáloch robenia zo strapatého ´´karpinového´´ individúa ako - takého človeka, ho opäť čaká tradičný výsluch. Pripravený na tú sprchu otázok vchádza do kuchyne.
- Dobré ráno.
- Ahoj. Ako sa máš?
- Fajn. Ďakujem.
- Čo sa chystáš dnes robiť?
- Po škole idem s chalanmi von. Pokecáme, zahráme futb...
- No vidíš.
Nikdy nechápal, čo má vidieť. Vlastne už 13 rokov, odkedy nastúpil do prvej triedy, deň, čo deň nevie, čo má vidieť.
V dome oproti cez ulicu sa každé ráno odohráva podobný príbeh. Mladá žena vstane, pobozká muža na líce a spoločne zasadnú k jednému stolu. Na prvý pohľad harmonické manželstvo.
- Krásne ráno, zlato.
- Dobré...
- Ako sa Ti darí?
- Ujde to. A ty ako?
- Dnes je môj veľký deň. Nastupujem do novej práce.
- Ach áno. Skoro som zabudol. Tešíš sa?
- Som trochu nervózna, ale myslím, že to zvládnem. Bojím sa len, že....
- To je fajn miláčik. Držím ti palce. Už musím.
Daniela poupratuje zo stola nedojedené manželove raňajky a zamyslená sa vyberie na autobusovú stanicu. Kúpi si lístok a pýta sa chlapca, ktorý zrejme ešte chodí do školy: ´´ Máš tu voľné?´´
Chlapec prikývne a ďalej pozerá von oknom. Premýšľa nad tým, ako zmeniť svoj mizerný život.
Cíti, že sa naňho niekto pozerá. Zodvihne hlavu. Mladá žena naňho uprene hľadí svojimi krásnymi, no smutnými očami. Usmeje sa a v rozpakoch rýchlo odvráti zrak.
- Ako si sa vyspal?
- Dnes nie moc dobre.
- Čo máš na dnes v pláne?
- No, vlastne nič.
- No vidíš.
- Ahoj miláčik.
- Dobré ráno. Máš sa?
- Výborne. Práca je skvelá a aj kolektív je...Počúvaš ma vlastne?
- Samozrejme, že áno.
- Čo som povedala?
- Teraz na to nemám čas. Musím bežať. Papa
´´Duchaplné´´ raňajšie rozhovory, zadumané tváre dvoch ľudí a nekonečná cesta autobusom. Takto to ide každý deň...
Dušan premýšľa nad mladou ženou sediacou tak blízko, že sa im takmer dotýkajú kolená.
-al by som sa jej prihovoriť...-
Daniela v duchu závidí mladému chlapcovi jeho slobodu a bezstarostný život. Niečo na ňom jej však nesedí. Jeho smutný výraz v tvári.
´´Dnes je pekne, však?´´ -Bože, ja som hlúpa! Taká smiešna otázka. Nemohla som si vymyslieť niečo lepšie?
Dušana tá náhla otázka zaskočí a tak sa len usmeje a : ´´Áno, vonku je nádherne.´´
A opäť sa obidvaja zahĺbia do myšlienok. Každý má vlastný svet a predsa obaja cítia, že ich niečo spája.
- Dobré ráno.
- Ahoj. Tak ako?
- Dobre. Cítim sa zvláštne.
- Už máš na dnes plány?
- No dnes sa mi nechce moc do školy, takže nejdem. Chcem vyskúšať heroín, budem mať nechránený sex bez kondómu a zakončím to samovraždou.
- No vidíš.
- Čo vidím? Čo vidím, mami?!
- Prosím?
O pár domov ďalej tiež prebieha diskusia.
- Krásne ráno, láska.
- Dobré ránko. Tak ako? Darí sa?
- Áno, včera ma povýšili na...
- To je milé. Daniela, už...
- Viem, musíš..
- Áno, do práce. Zarábať. Veď vieš.
- Láska?
- Áno?
- Ľúbiš ma?
- Čože?
- Pýtam sa, či ma miluješ.
- Emm...
Dušan si dnes na stanici všimol prichádzajúcu Danielu. Znovu bola nebezpečne krásna, ale jej oči boli až neuveriteľne smutné. Vedel, že Daniela nie je z tých, ktorí sa stále usmievajú, ale vedel aj to, že dne nie je všetko v úplnom poriadku. Ani on sa necítil najlepšie.
V autobuse bolo také ticho, že priam počul tlkot Danielinho srdca. Bilo rýchlo.
´´ Nemáš vreckovku?´´ prerušila ticho Daniela.
´´ Jasné, mám. Hmm....Deje sa niečo?´´ odvážil sa Dušan.
Daniela nevedela, čo povedať. Veď ho vôbec nepozná. A predsa má pocit, akoby o nej vedel všetko.
´´Vôbec nič. Len mám muža, ktorý si ma nevšíma, asi niekoho má, a svoju prácu miluje oveľa viac ako mňa! ´´ (Bože. Načo mu to hovorím?)
´´Mňa zase nemiluje moja rodina. Každé ráno mi dávajú rovnaké otázky. A ani ich nezaujíma odpoveď. Nemám sa komu zdôveriť a cítim sa úplne zbytočný.´´
Mlčali. Obaja. Dnes sa v nich niečo zlomilo. Konečne boli po toľkých rokoch pochopení. Ako tam tak sedeli, cítili, ako majú k sebe blízko.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
3
kujem holkyyy
no...snazila som sa...zachytit realitu...casto krasna, casto smutna...zivot: disappointed:
no...snazila som sa...zachytit realitu...casto krasna, casto smutna...zivot: disappointed:
Napíš svoj komentár
to jednoducho viac než smutné, je to zlé,
človeka zamrzí svet...