NOSTALGIA /Prečo je také ťažké ľúbiť, dýchať, žiť?/

Vyšla som na vrch kopca, kde sa slnečné lúče dotýkajú zeme, vzduch je krásne čistý a moja myseľ je prázdna. Zbavená všetkých myšlienok na problémy, trápenie. Myslím len na to, na čo myslieť chcem. V ruke tuho zvieram pero. Pre prípad, že by mi napadlo niečo, čo stojí za to zvečniť.
Chcem napísať krásne slová, chcem dokázať veľké veci. Chcem, aby o mne vedeli. Chcem písať, tancovať, maľovať, hrať vo filme, stáť na javisku...Cítiť pohľady ľudí. Chcem snívať svoj život a žiť svoj sen. Chcem plniť svoje túžby a mať stále nové a nové ciele. Chcem hľadať odpovede na moje otázky a donekonečna sa pýtať: Prečo? Prečo ľúbim tých, ktorí ma neľúbia? A prečo ma ľúbia tí, ktorých neľúbim? Prečo chalan prestane mať záujem hneď po tom, ako mu prejavím ten svoj? Prečo tvrdíme, že nechceme nový vzťah, keď nenávidíme samotu a priam túžime po láske? Prečo je také ťažké milovať a byť milovaný? Prečo si ´´´Teba´´ pripustím k telu a ´´On´´ sa ku mne nesmie priblížiť? Prečo je s láskou všetko krajšie? Prečo nám tak záleží na kráse a prečo odcudzujeme ľudí za to, ako sa obliekajú? Prečo nás fascinuje drahé auto, obrovská vila s tenisovým kurtom a bazénom, majiteľ úspešnej firmy a nahodená ´´madam´´ v norkovom kožuchu? Prečo ideme bezhlavo za svojim cieľom? Prečo odháňame od seba najbližších a pritom je také ťažké byť sám? Prečo denne zomrú milióny z nás? Prečo je všetko také ťažké? Prečo nedokážeme žiť bez úsmevu? Prečo sme takí odlišní? Prečo sa jeden deň ľúbime a na druhý sme nepriatelia? Prečo existuje zlo? A načo sú hriechy? Prečo Eva neodolala odhryzla si z jablka? Prečo pod lampou býva tma? A prečo nie je všetko zlato, čo sa blyští? Prečo je niekto krásny od prírody a iný škaredý? Prečo niekto získa uznanie a druhí oň musia bojovať? Prečo existuje nespravodlivosť? Prečo sa hovorí, že aj snaha sa cení, keď sa tak snažím a nikto to neoceňuje? Prečo sa mi mení farba očí a prečo má niekto čiernu pokožku? Prečo sme rasisti? Veď dieťatko splodené černochom a beloškou je také prekrásne. Prečo sa pýtam: Prečo? A prečo mi nikto nevie odpovedať? Prečo je toľko vecí doposiaľ neznámych a prečo sa snažíme byť iní?
Prečo sa nedokážeme tolerovať a vytvoriť krajinu bez hladomoru, chorôb, týrania, hriechov a zla? Prečo žijeme v strachu a očakávaní, čo bude zajtra? Prečo si nedokážeme pomáhať? A prečo za pomoc čakáme odmenu? Prečo je láska taká krehká a nedocenená? Prečo v tomto uponáhľanom svete zabúdame ľúbiť? Prečo sme zabudli? MY ĽUDIA MÁME DVE RUKY. JEDNU, ABY SME STISLI DLAŇ TÝM, S KTORÝMI KRÁČAME A DRUHÚ, ABY SME DVÍHALI TÝCH, KTORÍ PADAJÚ....Už dávno to nie je tak. Ľudia k nám prosebne naťahujú ruku a my ich sotíme, zrazíme k zemi. PREČO???
Možno som infantilná, s hlavou v oblakoch a pomýleným pohľadom na svet. Možno len znechutene zisťujem, aká je pravá chuť života. A možno mám len slabú chvíľku. Každopádne. Život je ako bonboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš. /Forrest Gump/

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu