"Čau. Ako dopadla včerajšia skúška?"
"Snáď dobre, uvidíme."
"Dnes ráno majú opäť poradu. Ale len s chlapmi. Okolo dvanástej prídu ďalší, Miro mi to hovoril ráno v aute."
"No, polovica pôjde preč, a priprav sa na to, že aj my dve..."
"Čooo?"
A je to tu. Dlho bolo ticho, všetci sme si mysleli, že sa postupne dostávame do normálu. Ale Murphy má vždy pravdu. Sakra. Ak sa zdá, že všetko ide podľa plánu, niekde sa stala chyba. Ale možno je to šanca na nový začiatok.
Najhoršie je však to, že zatiaľ nám ešte nikto nič nepovedal, a všetci sa tvária, akoby sa absolútne nič nedialo. To ma na tom sere úplne najviac...
A možno to má súvis s Pietorom. Možno to Najvyšší zariadil tak, aby sme sa počkali...A potom pôjdeme spolu niekam preč. Hoci nechcem odísť z tohto mesta, ale obávam sa, že tu si prácu tak ľahko nenájdem. A čo dovtedy, to naozaj neviem. Budem hladať a snažiť sa ako sa len dá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár