Nevidela som ho asi rok, možno aj viac, a teraz ho už nikdy ani neuvidim. Srdce mi zasiahla prazdnota...Môj kamarát je mŕtvy. Tie slová znejú úplne hrozne. Ich váha je až príliš veľká a je to veta, ktorá navždy zmení životy mnohých ľudí. Ja som bola len jeho kamarátka, a vždy sme to tak brali. Ako pár by sme zrejme určite nefungovali a obom nám stačilo vždy kamarátstvo. Bol to proste človek, ktorý dokázal rozosmiať nie len mňa, ale doslova každého.
Až jedného dňa...Stačila minúta...Náraz, plamene...Smrť....
Hrôza si to len predstaviť. Doteraz tomu neverím, hoci som bola pri poslednej rozlúčke s ním na cintoríne, videla som tú truhlu, obrovský počet plačúcich ľudí a plakala s nimi a nemohla uveriť, že je to pravda...Nikto tomu nechcel veriť ale na žart je to príliš vážne. Pri pohľade na jeho mamu mi trhalo srdce a najradšej by som bola keby som sa z toho prebudila a povedala si: "Bol to len sen. Veľmi zlý sen, ale je to za nami." Žiaľ to nejde. Božia ruka si ho vzala, a už nám ho nevráti. Ostáva nám všetkým len dúfam, že sa s ním raz "tam hore" stretneme a on nás opať všetkých bude zabávať a nám sa na tvárach miesto slzí objaví úsmev...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Smrt blizkej osoby nas vzdy zasiahne ani nevieme ako... aj ked sme ho len poznali chvilu alebo malo na to, aby sme povedali, ze je nas kamarat...
Napíš svoj komentár
Ale viem si predstavit,ako si sa citila :´(