Ráno vstanem. Spravím si kávu, aby mi naštartovala mozog. Nepomáha to. Zapnem počítač a bezcieľne preklikávam stránky. Zapnem si seriál, ktorému aj tak nevenujem pozornosť. Čítam si skriptá, ale nevnímam text. Príde mi, že mi život uniká pomedzi prsty. Akoby mi stále niečo chýbalo, niečo, čo by dávalo tomuto všetkému zmysel. Uvedomujem si, že žijem v stereotype, z ktorého sa nedá dostať. Zhruba dvadsať rokov presedíme v školských laviciach, aby sme sa učili veci, z ktorých trištvrte v živote nevyužijeme. Potom strávime ďalších zhruba tridsať rokov zavretý v práci, ktorá väčšinu z nás aj tak nebaví a v konečnom dôsledku, keď sa nad ňou zamyslíte, nemá pre ľudstvo ani planétu väčšinou žiaden význam. Tak prečo by to malo mať význam pre nás?

Budeme robiť to isté, čo naši rodičia. Vačšina z nás bude pracovať dlhé roky, aby naše deti mohli dlhé roky študovať zbytočné veci, a potom pracovať na zbytočných veciach rovnako ako my. Trápia nás choroby, bolesti fyzické aj emocionálne, celý život cítime, že nám niečo chýba, ale nech sa akokoľvek snažíme, nevieme prísť na to, čo to je. Oddávame sa náboženstvu, hľadáme odpoveď v rôznych kútoch sveta alebo sa ten pocit prázdnoty snažíme naplniť rôznymi vzťahmi v lepších prípadoch, v horších prípadoch alkoholom a drogami, len aby sme zabudli na to, čo nám chýba.

Podľa mna táto chýbajúca časť je zmysel. A z času na čas na nás všetkých doľahne otázka, aký zmysel má naša existencia? Ak nájdete odpoveď, dajte mi vedieť.

.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
simuliatko  11. 5. 2013 16:31
Zmysel ?

Potlkat sa zivotom sem a tam,zakusit bolest lasku stastie smutok,zachovat rod a v pokoji umriet



Asi take nieco.
Napíš svoj komentár