viem jedno, neviem toho vlea to je pravda, no viem ze nie som spokojna.
to jeidne viem. tym so si ista. aj ked istotu nemam v nicom . velakrat
sa mi zda , ze mam v niecom istotu, ze tymto som si ista, takto to
urcite je. potom ked pridem tam to najdem. mam v tom tu istotu ze to tak
bude.. zostane to tam ked sa tam a tam vratim.Ten clovek ma predsa nesklame.
ja to isto zvladnem... no co je vlastne istota? je to ta klamna nadej o
niecom? neviem sa clekom vyjadrit, ani poriadne neviem co hcem povedat.
ani v tomto nemam veru jasno. mam len potrebu vsetko si nejako
zaznamenat, preto aj to pisanie dennika a preto rozmyslam o tych
blogoch, lebo mam pocit, ze mi to pomaha. mozno tym ze to uvidim pred
sebou. pekne ,,cierne na bielom,, ( kludne aj v inych farbach o to
nejde.. ) tak to pochopim.pochopim moje myslienky, ten neustaly sum
myslienok ustane ( aj ked to ked sa stane, tak bude zazrak u mna). ten
tok novych a novych poznatkov co ku mne prudi a zhromaduje sa v mojom malom mozocku
kezby sa dal mozog a vsetko v nom a podobne aj srdce rozobrat pekne na
nejakom stoliku a vsetko to tam pekne po poriadku zoradit a upratat.
proste spravit tam poriadok. zial to je len sen. ja viem .. no prave
toto, nieco s podobnym ucinkom mam pocit ze prave potrebujem
proste neni som spokojna so svojim zivotom, tym padom vlastte tym chcem
povedat ze sama so sebou som neni spokojna.. s tym ako to bolo a ako to
je.. ako to bude to neviem ... ale ktovie ci budem spokojna... musim (
zase to musim) sa naucit zit sama so sebou a az potom s ostatnymi ...to
je taky ten ciel na cely zivot... naucit sa zivotu sama so sebou...
zlepsit vztah sama so sebou... musim sa to naucit.. inac sa zblaznim z
tohto vsetkeho.. ale na durhej strane o com by to bolo , kebyze mam v
tom poriadok, kebyze clovek ma upratane v hlave ci v srdci? to by uz ani
nebol zivot.. lebo zivot je praveze o tomto hladani, ci ako to nazvat.
je to vlatne , cely zivot je o tom ze tuzime po poriadku , nie chaose
vo vsetkom.. aby nas zivot mal zmysel,, bol dokonaly....aby sme vedeli
kam smerujeme...preco sme tu.. a tak dale.. a zase sa dostavame k tomu
..,,hladaniu zmyslu zivota,,... proste clovek potrebujem nieco, kvoli comu
by zil... a to je prave ten moj problem.. neivem preco som tu... ale to
je vlastne zas o tom istom.. stale len o tom to vsetko je.. odkial je
vlastne ta myslineka ze zmyslom zivota je sam zivot? alebo ta cesta
hladania zmyslu zivota? uz si nepametam
na margo: a co som tymto blogom vlasnte chcela povedat? no asi len ze v nicom clovek nema istotu a to niektorych ( ako mna ) trocha deprimuje a ze neviem preco zijem
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár