znova zacinam mat pochmurne myslienky, a dost pochmurne, obcas prepadne az taka beznadej ze nevidim nadej na zachranu... ako keby som nemala preco zit.. a vazne sa pytam kazde rano, preco ja vlastne stavam? nikdy si na tuto otazku neodpoviem lebo ju zazeniem niekam do kuta.. ale to nie je dobre.. otazky su tu na to aby sa zodpovedali... aby sa na ne hladali odpovede... no ja coraz viac nevidim odpovede len otazky, stale viac a viac otazok... ako keby som vedela vymysliet len dalsiu otazku na ktoru nie je odpoved. je to vazne tak? nedokazem uz nachadzat odpovede? vazne na kazdu otazku odpovedam neviem? alebo pokrcneim pliec? ano vazne, priznaj si to dievca, ide to s tebou dole z kopca
sory za pesimisticke keci, potrebovala som to zo seba dat
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
treba si vyjasnit, ci su to "depky" alebo depresia v zmysle psychyckej poruchy - nelakaj sa, je to civilizacna porucha.
poloz si otazku, ci sa vyskytovala vo vasej rodine depresia, pripadne samovrazda...
ide totiz o dost silne dedicnu zalezitost.
ked sa zacne jar, odporucam ti zacat behat.
a zacni citat. odporucam
Nathanael West - Slečna Dušehojivá,Wiliam Styron, A.P.Cechov - Medzi muzom a zenou
niektorym to pomohlo. servus