je to akoby došiel čas.
Keď si odišiel, zostala len temnota,
temnota v ktorej nieje ani trochu svetla.
A keď sa ti pozriem do očí, vidím tvojich
skrytích démonov, ktorých som doteraz
nepoznala, no bohužiaľ existujú.
A teraz som si neni istá, či si požehnanie,
alebo prekliatie. Som na teba tak strašne
naviazaná, že neviem čo je skutočné a
čo nie je. Nejsom si istá, či som pripravená
odísť, ale myslím, že nieje bezpečné, aby
som zostala. A moja láska ku tebe, je tak
strašne silná. Prajem si aby všetko bolo
ako predtým, utekám na miesto, kde
sme sa rozdelili, ako sa mám posúnúť do
toho čo prinesie zajtrajšok ?
Prajem si aby som mohla vrátiť minulosť,
tak ľahko, ako to nedokážem.
A teraz sa začínam učiť,
že liečenie začína mnou.
Je to akoby som už nedýchala,
ale začínam si spomínať, prečo moje
srdce bije. Viem, že bolesť nebude trvať večne,
viem, že budem milovať znovu,
ako to zvládnem do tej doby ? Je čas môj
jediný priateľ ? Keď tu, teraz náš príbeh končí,
neukážeš mi ako začal ? Behom jedného mrknutia
oka, sa všetko v čo som verila stalo klamstvom. Počítam
s tebou, pretože potrebujem aby si ma zachránil, ale
ty si moc blbý, nato aby si to videl.Mám pocit, akoby
ma ani ten čas nemohol zachrániť. Nemôžem si pomôcť,
som tak strašne do teba zamilovaná.. No moje hlúpe ja,
stále premýšla, že by si sa mohol do mňa znovu zamilovať.
No jediná pravda, ktorú som kedy poznala boli tvoje klamstvá.
Rozprávky nemajú vždy krásny koniec, že áno ?
Ale keď zostanem, bude tu stále temno.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár