Platonická láska

Je za tým pekný chalan.. ako za každým smutným príbehom.. Keď som bola piatačka všimla som si ho(bol vtedy ôsmak) prvý krát v školskej jedálni..Mal čierne vlasy; chudú, vyšportovanú postavu- futbalista; a zvláštny pohľad, ako keby ho niečo ranilo..aj keď bol akurát v poho.. taký smutne krásny..spaľujúci.. aj keď sa smial aj hoci kedy.. stále mal taký záhadný pohľad od ktorého sa mi hneď rozbúšilo srdce.. Musela som naňho stále myslieť.. nemohla som po nociach spať.. asi som sa zaľúbila..

Problém bol v tom, že som sa mu pre moju hamblivosť nedokázala prihovoriť..a tak som ho mlčky sledovala vždy keď prechádzal okolo mňa na školskej chodbe.. tak tomu bolo 2 roky..ale to už bol deviatak a odchádzal na strednú školu..a mňa ešte čakali 3 roky na základnej.. bola som hrozne smutná, že ho už neuvidím..

Nasledujúceho pol roka som ho spoznávala v okoloidúcich ľudoch.. som si myslela že je o on.. ale keď som sa lepšie pozrela bol to dakto iný a ja som ešte viac zosmutnela..Raz som ho videla na zástavke ako sa bozkáva s nejakou babou..vtedy som stratila aj posledné nádeje a prisahala som si, že na neho zabudnem..

Prešlo 2, 5 roka (počas kt. som sa občas prichytila, že naňho ešte stále myslím)..a nastúpila som na gymnázium.. zhodou okolností na to isté ako on pred 3mi rokmi.. a.. Začalo sa to od znova.. beznádejne stratená ako predtým..

Stále, každú prestávku sedáva na lavičke na prvom poschodí s kamošmi.. a ja len z diaľky rozmýšľam, či vôbec vie, že existujem a čo ku nemu cítim..mám pocit, že vždy keď sa pozriem jeho smerom tak sa mi pozerá priamo do očí.. jeho pohľad sa za tie roky vôbec nezmenil.. ani on sám, stále je taký krásny, ako keby nebol ani obyčajným človekom.. od novej kamošky čo ho pozná som sa dozvedela, že vraj je hrozne hamblivý.. no to sme sa našli..

Raz sa mi sníval sen, v tom sne bolo, že ma poznal a boli sme najprv kamaráti, no neskor sme spolu chodili.. bolo to krásne..Ale sen sa pomaly rozplynul v realitu a došlo mi, že keby ma ľúbil bola by som najšťastnejšia baba na celučičkom svete..a že bez neho má moj svet iba šedú farbu...Vtedy som sa konečne rozhodla, že sa mu skúsim prihovoriť.. trebárs, že by nás zoznámila tá moja kamoška čo ho pozná.. no len čo som ho zase videla (už s chladnou hlavou) zmenila som názor..

Čo keď sa mu nebudem páčiť? Čo keď mnou bude pohŕdať, smiať sa mi? A tak moje nádeje zase skončili potichu v diaľke.. zvýťazil nadomnou strach.. strach z toho, že pre neho nebudem dosť dobrá.., tak ako vždy si zas nahováram o každom, že bude mať predsudky.. niesom zas úplne chudá.. a občas som dosť vyhádzaná.. ale môj najväčší problém je nedostatok sebavedomia.. ktorý mám od čias kedy sa mi na základnej posmievali spolužiaci, opovrhovali mnou a nechceli sa so mnou kamarátiť, mnohý aj za to, že som nemala zrovna na sebe poslednú módu.. aspoň pár kamarátok ma držalo nad vodou..

Teraz na strednej je to však úple iné. Nikto tu nemá voči mne predsudky.. ale moje hlboko zakorenené zlé skúsenosti z minulosti mi vkuse vravia opak.. Možno preto teraz som aká som, .. Hamblivá, utiahnutá do seba a zakomplexovaná...

Raz mi jedna kamarátka povedala, že on mi nestojí za to, aby som na neho stále myslela, napriek tomu že ma neľúbi.. Ja viem, že mala pravdu.. ale to nieje také ľahké..

Na neštastie mi zase, no tentokrát nadobro odchádza (na vysokú školu) ten, kôly kt. som nemohla spať, ten do kt. som zaľúbená už 6 rokov.. Šesť dlhých rokov plných skrytých pohľadov, sĺz a tajnostkárskeho chichotania sa s kamoškami..

Na rozlúčke z maturantami mi už bolo v celku všetko jedno a tak som sa počas celého programu na neho pozerala už skoro so slzami na krajíčku.. Ku koncu, keď sme sa už rozchádzali domov si asi všimol, že naňho stále čumím a tak čumel na mňa, asi s takým pohľadom, že:" čo na mňa vkuse čumíš? " potom šli všeci (skoro všetky ročníky) na námestie, kam šli aj maturanti oslavovať, - (prechlastať výslužku, kt. dostali keď chodili spievať po triedach). Do posledného okamihu som za ním pozerala, až kým nezmizol v dave v diaľke..

Takže ak máte niekoho, koho chcete, nebojte sa ho osloviť, lebo dopadnete ako ja.. na figu je byť sama.

on odíde a ja ho už nikdy neuvidím...

PS: Ako by to vyznelo.." čau, vieš páčiš sa mi už 6 rokov.. tak som si povedala, že by si to mal vedieť.. tak sa maj.." XD

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu