Láska je slovo na päť písmen, on mi na konci povedal až päť slov... Part 4.

V tom momente sa mi rozšírili zreničky na maximálnu možnú úroveň. Tá blízkosť jeho nádhernej tváre ma zabila. Ak by som v tej chvíli bola schopná nejakého pohybu, tak by to bol pohyb jedine mojich pier k tým jeho.

Sklopila som oči a tvárila sa, že som zrazu priveľmi zamestnaná zoškrabovaním starej nálepky, na ktorej bol portrét Brendy z Beverly Hills, ktorú som mala už len z nostalgickej zotrvačnosti nalepenú na mojom pracovnom stole. Určite si všimol, že sa nechovám normálne, že čosi je tak, ako by to pri bežných kamarátskych stretnutiach nemalo byť... Bože, veď jemu musí byť úplne jasné, že som z neho maximálne hotová! - myslela som si, kým som Brende zúrivo rýpala do ksichtu.

"Si v pohode? " spýtal sa ma a sledoval frenetický pohyb mojej ruky, ako pilníkom na nechty dokonávam svoje dielo skazy na povrchu stola. Neodpovedala som mu.

"Ukáž mi packu, " chytila som mu ruku a kontrolovala, či už je lak na jeho nechtoch schopný prežitia aj pri dotyku s niečím iným.

"Spoko, už je to suché, môžeme ísť, " chcela som sa dvihnúť, no Martin ma chytil za ruku a bez slova na mňa hľadel.

"Čo je? " zaškerila som sa na neho.

"Dikes za nechty, je to haluška, fest sa mi to páči, " povedal odrazu a pustil ma.

Keď sme stáli na zastávke a fajčili, začalo snežiť a mrazivý vietor nám začal štípať tváre.

"Nie je ti kosa? " spýtala som sa ho a hľadela mu na krk bez šálu.

"Vôbec nie, ja keď mám v teple kríže a prsty, tak mi nikdy nie je, " odvetil mi a hodil špak na zem, ktorý sa začal kotúľať po chodníku až spadol z obrubníka na cestu.

"Kokos, ja asi z-zamrznem, " začali mi drkotať zuby a začala som mierne podskakovať.

Martin pristúpil ku mne, objal ma a začal mi šúchať rukami chrbát.

"Už lepšie? " spýtal sa po chvíli.

"Trošičku, ale aj tak zo mňa bude cencúľ, keď si ten skurvený bus nešvihne! " tlmene som sa pajedila do jeho vetrovky.

V skutočnosti som bola nevýslovne vďačná tomuto sychravému počasiu, pretože som sa mohla privinúť k tomuto krásnemu stvoreniu, ktoré u mňa nadobudlo status padlého anjela. Aj napriek tomu, že nás od seba delili hrubé bundy, akosi som cítila, že raz sa to zopakuje. Ibaže nebudeme mať na sebe nič.

V kine sme si kúpili popcorn a zamierili do najvyššieho radu na spojené sedačky pre páry. Martin vybral skutočne dobrý film. Brad Pitt ako Benjamin Button bol jednoducho neodolateľný a mne na okamih preletela hlavou celkom zbytočná úvaha, ktorý z nich je krajší. Blonďavý idol ženských sŕdc, alebo môj tmavovlasý padlý anjel? Nie, ešte nebol môj. Ale bude.

Po prvej polhodine, som sa rozhodla, že moja makovica je príliš ťažká na to, aby mi mohla sedieť na krku bez nejakej vonkajšej podpory, takže som sa nenápadne zošuchla kúsok nižšie a oprela sa mu o rameno. Ani sa nepohol. Pri jednej obzvlášť dojímavej scéne sa na mňa uprene zadíval.

"Čo robíš? " opýtal sa ma pobavene a ľavou rukou mi utrel slzy.

"Keby si vybral komédiu, tak asi nerevem... tak sa nesťažuj, " odvrkla som mu a pichla mu prstom do brucha. Prekvapilo ma, aké je pevné.

Po filme sme šli ešte na kávu a ja, opovážlivo do neho zavesená, som si užívala túto chvíľu, keď po emocionálnejšom zblížení v podobe utretia mojich sĺz, sa naše "kamarátstvo" posunulo celkom nepatrne na vyššiu métu.

Sadli sme si vedľa seba a rozprávali sa o najlepších scénach, keď mu zrazu zazvonil mobil. Venovala som sa teda svojej cigarete, no nemohlo mi uniknúť, že sa stalo čosi zlé. Keď dokončil telefonát, bez slova si zapálil a hodil mobil na stôl.

"Čo sa stalo? " vydýchla som dym spolu s otázkou.

"Zomrela mi spolužiačka." povedal a odklepol popol.

"Čo? ? ? Preboha..." ostala som v šoku a dívala sa na neho.

"Neviem... ale nemal som ju rád, " odpovedal a nasadil nepreniknuteľný, bezvýrazný pohľad na čierny popolník.

Prekvapil ma chlad, s ktorým to vravel. Ale nerýpala som do neho viac. Prezradil mi o sebe zopár vecí, stručne načrtol svoje bývalé vzťahy a ja som zrazu dostala neovládateľnú a naozaj neprekonateľnú túžbu ho pobozkať.

"Mám chuť niečo spraviť, " otočila som sa k nemu a pozrela mu priamo do tmavých, skoro čiernych očí.

"Tak to sprav, " povedal mi vyzývavo.

Nahla som sa k nemu a on sa celkom rozpačito odvrátil a nastavil mi líce. Absolútne som to nečakala, no predsa som mu dala malý božtek.

"Ešteže tak, " zmätene zamumlal k svojim kolenám.

"Sorry, nemohla som si pomôcť..."

"Máš frajera, " oznámil mi, akoby to bola novinka a zahasil asi osemtisícu cigaretu.

"Zaplatíme! " pokynul na čašníka a mne sa s konečnou platnosťou dostavilo do hlavy, čo som práve spáchala. Chcela som podviesť svojho angličana!

Si strašná mrcha - pomyslela som si, no moje výčitky svedomia sa stratili v momente, ako sa na mňa Martin znova zadíval. Rozpačito. Detsky.

TO BE CONTINUED...

 Skutočný príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu