za slnečným svetlom,
ktoré mi prezradí,
hlavu mi vyhodí.
Vyhodí ju presne tam,
kde večer vždy prilietam
v mojich snoch a myšlienkach,
v mojich rozprávkach.
Začne sa to vždy tým istým.
Vždy vysnívaným stretnutím
a hneď nevinným objatím.
A aj vždy tvrdým padnutím...
Áno! Je to tak! Obyčajný sen!
Plačem pri ňom len!
Je to nereálna realita,
láska prekliata...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár