Zrazu prestal. Pozrel sa mi priamo do očí a zdvihnutým ukazovákom mi naznačil, že na čosi zabudol. Cibuľa. Nakrájal aj tú. Trčali z nej už zelené výhonky a bola akási mäkká, ale bol som ticho. Čakal som. Pár minút sme obaja upierali zrak len na nôž a jeho čepeľ ako ľahúčko krája.
V izbe je tma. Nie ako v noci, ale cez špinavé okno sa do miestnosti len s veľkou námahou prederú nejaké slnečné lúče. Chýba tu ženská ruka. Ženská ruka tu chýba nielen v dome, ale aj pod perinou.
Na posteli mal pohodené kockované deky a pod posteľou prázdne fľaše, väčšinou, od borovičky. Iné sa nepilo, možno raz za čas, keď ho nikto nevidel, napil sa rumu. Rum je taká fajnota. Pre decká a ženy, sladký a voňavý, až sa zatočí hlava ani sa človek nemusí napiť. Také chlapi na dedine nepijú!
Rukou zašmátral kdesi pod stolom a na stol vytiahol fľašu lacnej borovičky. Z vrecka dva poldecáky. Udivovala ma jeho pripravenosť. Mal všetko čo bolo potrebné pre návštevu. Na fúzoch mu viseli zvyšky zaschnutého jedla. Dúfal som, že jedla. Môj otec volal fúzy dosť príznačne - vešiak na sople, a to ma desilo...
Vypili sme. Z mesta som zvyknutý, že k borovičke sa pije nejaká sladká malinovka, najlepšie Sprite. Hanbil som sa opýtať, či nejakú nemá. S takou istotu, s akou do seba hádzal poldecáky, som sa u chlapa ešte nestretol. A to som videl piť aj ľudí, ktorí chľastali denodenne od rána do noci. Už po treťom poháriku ma napínalo, ale stále som to akosi prehltol. A on stále nalieval a nalieval... Namiesto malinovky sa zajedala slanina.
Vstal. Prešiel sa okolo celej izby a ja som ho pohľadom sledoval. Čosi hľadal. Bolo na ňom vidno, že je nervózny, ale nechcel som ho rušiť, tak som bol ticho a zajedal som tú slaninu. Nakoniec sa zohol kamsi pod starú drevenú skriňu a vytiahol spod nej kartónovu, zožltnutú krabicu. Odfúkol z nech prach a v tých pár slnečných lúčoch zrazu bolo vidieť každučké smietko. Priniesol ju k stolu. Položil si ju na kolená, povedal: „Tak na zdravie!“, napil som sa. Zdravie sa predsa nemá odmietať.
Otvoril krabicu. „Anička“, povedal a hlas sa mu akosi zvláštne zatriasol. Pred nos mi strčil pokrčenú, čiernobielú fotku ženy v ľudovom oblečení so šatkou na hlave a širokánskym úsmevom. „Je krásna“, vravím, aj keď veľa na tej fotke nie je poznať, jedine postavu a tá bola naozaj perfektná, že by ste jej ju závideli!
„Moja žena. Iba rok sme boli spolu.“, dodá. Som rád, že sa rozrozprával, ale stále mám strach, že bude chcieť každú vetu zaliať tou hnusnou borovičkou.
„Rok? Čo sa stalo?“, pýtam sa. Nemal som zábrany, zrazu som vedel, že teraz som ja ten podstatný. Preto tá borovička, preto tá slanina, preto tá fotka. Každý sa raz potrebuje porozprávať.
Do očí mu vyhrkli slzy, ktoré by nerozpoznal nikto, len chlap ich spozná na chlapovi. To sú také neviditeľné slzy, bolestivejšie ako ženské potoky sĺz, ktoré vyschnú za pár minút. Ako ktosi raz povedal: „žiadna voda nevyschne tak rýchlo ako ženské slzy“. Ale chlapské sú akési ťažšie. Akosi viac bolia a ťažia.
„Umrela.“, nastalo ticho.
„Aj s mojim synom.“ Znova ticho. Nemal som odvahu prerušiť ho.
„Pri pôrode. Moja Anička, tak sa tešila. Ja tiež... A nakoniec som ostal sám. Ani ženy ma už nebavia, len tu, aha, pálenka...“, povedal a uhol si priamo z fľašky.
„Ej, bolo tu žien, ale žiadna už nebola ako Anka..“, zase dodal. A mne bolo zrazu tak strašne ľúto. Za akého človeka som ho len považoval... Kurník, chudáčisko. Až mi tá borovička zachutila. K borovičke netreba zapijať sladkú malinovku, stačí, že sa ňou zalievajú zlé myšleinky.
Nechcel som sa už viac k tomuto stretnutiu vracať. Ale akosi mi to pomáha, keď ma opúšťajú ženy. Alebo keď ich opúšťam ja. Stále si spomeniem na tých pár minút v zatuchnutej kuchyni, plnej múch. Akosi zrazu všetky ženské strácaju na dôležitosti. Chel by som nájsť ženu, kvôli ktorej by som dokázal plakať alebo upiť sa k smrti, ako to spravil Ľubo. Tak sa, mimochodom, volal...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
tieto tvoje dedinské zápisky ma niekedy berú ešte viac, než tvoje litánie o ženách, ktoré tiež majú svoje neodmysliteľné a neodškriepiteľné čaro.
Ale tu si spojil dedinu so ženami a bolo to úplne perfektné.
A zase to bolo podľa skutočnej udalosti, však Stanko?
Ale tu si spojil dedinu so ženami a bolo to úplne perfektné.
A zase to bolo podľa skutočnej udalosti, však Stanko?
4
K borovičke netreba zapijať sladkú malinovku, stačí, že sa ňou zalievajú zlé myšlienky.
5
a k tým ženským slzám : ŽENA...Malý chlapec sa spýtal mamy: "Prečo plačeš?" "Pretože som žena," povedala mu. "Nerozumiem!" povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala: "A nikdy ani neporozumieš."
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca: "Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?" ..."Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.
Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: " Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??"
Boh odpovedal: " Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.
Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.
Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.
Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.
Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.
Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.
A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.
Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena!"
Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy. Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska. ...dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy!
Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná,
nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou...
Z miesta pod ramenom, aby bola chránená,
a vedľa srdca, aby bola milovaná...
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca: "Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?" ..."Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.
Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: " Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??"
Boh odpovedal: " Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.
Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.
Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.
Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.
Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.
Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.
A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.
Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena!"
Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy. Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska. ...dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy!
Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná,
nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou...
Z miesta pod ramenom, aby bola chránená,
a vedľa srdca, aby bola milovaná...
Napíš svoj komentár
ale ked myslis ze tie prave trpke slzy su zanedbatelne, tak si este nevidel plakat zenu