Nevadilo mi piť, nevadilo mi ani míňať posledné prachy na to, aby som ráno vstával s opicou a nasraný. Jediné čo mi vadilo, že ju nemám vedľa seba.
A nakoniec, prežil som aj to. Prežil som smútok aj nasratosť, prežil som lásku, sklamania. Prežil som časy keď som nemal ani cent, keď som jedával rožky piramo v tescu a keď som kradol horalky len preto, že som na ne mal proste chuť. A zabúdal som na to, že existuje láskavosť k iným ľuďom. A spal som na betóne vedľa Electroworldu, len preto, že domov to bolo priďaleko. Chlad. Hukot sirén. Zvláštne sny. Noc bola kúzelná - magicky a čarovne sa zo mňa každý večer stával niekto iný.
Patres a Soky to mali najlepšie. Po rokoch tramalových, tramadolových a trmabenových opojení sa dostali na psychiatriu. Oddýchli si, nabrali nové sily a pokračovali v tom, čo začali. Len začali opäť z nižšieho levelu. Braňo skákal z komínov. Nie žeby to bola jeho zábava. Chudák len neodhadol, koľko zanesú jeho ruky. Zavesil sa na komín a visel. Zatiaľ čo iní fajčili trávu a debatovali desať metrov nad zemou, on visel a snažil sa dostať späť hore. Ale nevládal a nikto si ho nevšímal. Nakoniec ho museli zniesť za strechy hasiči s dolámanými nohami. Braňo ostal stále najlepším kamošom. Ten sa nikdy nezoberal zbytočnosťami. Zaujímali ho ženy, chľast, vesmír a počasie. To bol môj človek!
Teraz sa stratil, neexistuje aj keď ho stretávam každý deň.
A včera som stretol Fazuľu. Debilné meno pre tak krásnu ženu. Ale vždy som jej vravel, že má nos ako fazuľu. Neurazila sa. Napchala si doň dve fazuľky a potom ich do mňa vyfúkla na svoju obranu. Jej prezývka bola na svete...
Smiala sa. A ukazovala na obdiv svoje krivky a ja som sa díval do zeme, lebo som nemal odvahu pozerať jej do očí alebo, nedajbože, na riť. A hoci neokúňam na ženské parametre, občas na tie parametre myslím. A myslím aj na to, že sme spolu zažili krásne zážitky. Bývalo.
Vravela, že som kokot. Povedala mi to bez prípravy, len tak. Asi aj som. Nejako mi neorbí problém priznať to. Občas si vypijem víno a potom som protivný. Rozprávam aj to, čo by malo ostať navždy zahalené. A tá mrška si žila akýsi dvojitý život. Jeden so mnou a druhý s inými. Tí iní mali väčší, hrubší, lepší, krajší ko*ot, alebo aj pohlavný úd, alebo ju to viac uspokojovalo. To je teraz jedno. Možno som len slabý milenec, to mi je tiež jedno. Čo ma však serie a ani po rokoch to nezmizlo, je to, že ja som to bral všetko príliš poctivo a pritom o hovno išlo.
Predstavujem si deň - slnko je horúce a popíjame ľadové drinky a jej ruka skĺzne na moje stehno. Potom vyššie a vyššie. A to začína mraziť a štekliť... a normálny chlap tomu neodolá.
.
.
.
Ležal som s ňou v posteli. Boli sme opití viac ako kedykoľvek predtým, Ale ona sa tak krásne túlila, že sa to nedalo prehliadnuť a nezneužiť. Začal som ju hladiť po chrbte ruky. Jemne, takmer som sa jej ani nedotkol, len som prechádzal tesne nad jej kožou aby to cítila. A prešiel som na bruško. Keď som cítil husiu kožu na jej tele a zrýchlený dych a rýchly tep, prešiel som na prsia. Jemne som ich hladkal a hlava sa mi točila tak, že som vlastne ani nevedel, čo robím.
Každý asi vie čo nasledovalo...
.
.
.
... povedal som jej nech ide do riti!
Nezaujímajú ma jej výhovorky, ani keci ani, ospravedlnenia. Nakoniec som bol rád, že som sa jej zbavil.
Už som nemal žiadne povinnosti, žiadne "musíš", žiadne "mal by si"... Odišla so slzami. Otočila sa mi chrbtom s nadávkami, že som proste chuj, chumaj, pičuz a potom mi ešte z diaľky ukázala prstredník a ja som sa len zasmial a zamával jej na dobrú noc.
Tak sa maj láska. Aj keď, láska, to asi nebude to pravé slovo.
P.S: Asi som ťa nikdy neľúbil. To len to tvoje telo a tvoje ústa a tvoje pohyby...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antifunebracka
9. 3.marca 2016 21:21
Vedieš nanajvýš zaujímavý život.
2
a to je ona, ta tvoja Nym, co sme ju uz premenovali...vsak? mne to tu vsetko zrazu dava zmysel
Napíš svoj komentár