"Och", povzdychla si slastne, ako keby už len pohľad na nich v nej vyvolal oragzmus - nevedela z nich spustiť oči. V tom momente som vedel, že táto ženská nestojí ani za to, aby som s ňou čakal na západ Slnka. Ďalšia, ktorá nikdy nebude ničím...
*
Vždy prišla nejaká ženská. Človek to ani nečakal, ani sa nesnažil, stačilo byť. So svojim ovisnutým bruchom a zarastenou tvárou a arogantným výrazom. Nechápal som ich. Ako len mohli odomňa niečo chcieť. Vždy som bol hnusný, odmeraný, nechutný, egoista a oni sa stále snažili vtrieť do môjho života. A ja som ich za to najprv miloval, potom nenávidel!
*
Neviem, či to bol zázrak, alebo tie moje večerné modlitby mali ohlas u pánbožka, ale prišla. Prišla tá ozajstá žena, aj keď dievča. S hlasom plným nádeje, aký očakávajú ranení keď prichádza záchranka, ozvena nádeje. Chuť žiť. S dotykom akým sa dokáže ľudského tela dotknúť len jarný vánok po dlhej a tuhej zime - privriem viečka a telom prebehne husia koža.
S ľahkoťou akou telo opiíja víno sa pomaličky oddávam pocitu, keď chápem každému detailu na svete. Alebo nechápem, len sú mi ukradnuté, pretože viac k svojmu svetu proste nepotrebujem.
Kučeravé vlasy mi padajú na tvár a šteklia s ľahkosťou mušky, ktorá hneď na ráno lozí po tele a nedovolí človeku zaspať. Stretol som za život priveľa žien, ale každá sa len zjavila, prebehla okolo a ja som ani nemal chuť sa za ňou obzrieť. Boli nedôležité, nepodstatné, pretože boli všetky rovnaké. Všetky mali zásady, mali svoje prirority, mali svoje názory, ktoré boli ešte nepodstatnejšie ako boli ony samé a ja som to vždy ignoroval. Možno preto ma žiadna ozaj neľúbila. Chválabohu, že nie...
*
Si zvláštne záhadná. Niekedy mám pocit, že viem o tebe veľa, potom zrazu príde okamih, keď jediné slovo, vyvolá milión otázok. A potom neviem, či ťa milujem preto, že ťa poznám, alebo preto, že ťa nepoznám.
*
Akosi mám v riti už zeny čo boli... tiché prízraky, ktoré kedysi boli náhradou niečoho tak dokonalého ako si ty. Vtedy som ešte nevedel, že si. Kiežby som to vedel, neničil by som týždne svojho žviota s niekým, kto za to nestojí...
*
Mám pocit, že som dospel, alebo, že som sa konečne naozaj zaľúbil.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
neoriginalna
1. 7.júla 2011 20:41
láska je zvláštna vec
2
Stanko, krásne. Opäť raz. A veľmi ti to prajem, kiežby toto už vydržalo čo najdlhšie, tak dlho, ako to len môže vydržať
Napíš svoj komentár