Jej blog
Z tejto stanice odchádzal jediný rýchlik - nedeľný, večerný, povinne miestenkový.
„Dobrý, poprosím celý lístok a miestenku na vlak do Bratislavy dnes večer, “ sestra si pýtala lístok ako každú nedeľu, chodila totiž do Bratislavy do roboty a každý víkend chodila domov, do Partizánskeho. „Prepáčte, môžem vám vydať iba lístok, “ teta... Ďalej »
Pocity pohody
A teraz nemyslím ten festival, hoci aj na ňom musela byť dosť riadna pohoda. Nie! Celkom určite tam bolo viac než bláznivo úžasne. Chcela som písať o pocitoch pohody. Kedy sa cítite najviac fajn a skutočne si poviete... Ďalej »
Život o inom
Povedala som tej dúhe, čo si mi ty daroval, nech sa stratí. Zbledla. Šedé tóny ostali. To je Tvoja minulosť zašepkal si z diaľky. Nepomohla ani guma. Ani šedá... Ďalej »
(po)hádka I
Je pol jedenástej večer a ja umývam riady. Normálne by som to nerobila, ale dnes je zvláštny deň najmä tým, že v mamči sa nahromadili všetky negatívne pocity týždňa, ktoré si teraz vybíja na nás. Vezmem hubku na riad a kvapnem... Ďalej »
Zápis z denníka
24. 4. streda SUPER-UPER deň Ráno sa začalo v pohode, žiadne problémy s nedostatkom času, výhodné načasovanie raňajok, omrvinky zas aj tam, kde nie je možné natrúsiť. Veď čo iné sa dá robiť s vianočkou, ako ju trúsiť... Ďalej »
Niečo ako láska
Milovanou chcela byť iba pre ten pocit žiť pocit lásky milovania pocity čo zrejme rania dušu krehkú z papiera Ďalej »
Tok myšlienok
Stratená vo svojich spomienkach vysnívaných myšlienkach niekde tam na konci mysle jednu prosbu ticho vyšle Zablúdená stratená ako slza jediná po líci čo steká dole ticho smutne osamele Ďalej »
Ako nájsť to čo každý hľadá
Znovu trošku chaotická ale predsa moja! Zvykla som si Našli by sme sa len tak bez plánov a riadení A to by spojilo naše cesty ktoré sa znovu možno rozdelia a my zabudneme na podstatu priateľstva stvoreného náhodne... Ďalej »
Niečo ako vyznanie ,,,, po rýmsky-nerýmsky
Vyznať sa zo svojich citov to by bola úľava pre všetkých a pre mňa tiež láska tá je možno pomalá a predsa mňa dostala to ešte nevieš Už som takmer vytriezvela z mojich citov pochabých ... Ďalej »
Ako mi všetko prerástlo cez hlavu a rastie to ďalej až do neba
Veriac v ťažkú pretvárku na tomto svete som sa prihlásila na najpoužívanejšiu sociálnu sieť na celej planéte. Samozrejme, nič dobrého som tam nečakala, pretože nič dobrého tam na mňa ani nestriehlo. Tiež neviem, na čo som si obnovovala nick. ... Ďalej »
Ako som pochopila, prečo som Priemer?!
Nechcela som písať o sebe, ale toto bolo niečo, čo som si nikdy nechcela pripustiť a rozhodla som sa, že je čas niečo na sebe zmeniť, a to nielen kvôli prelome rokov. A to, že som vždy len... Ďalej »
Môj duch noci minulosti
„Okamžite vypínaj ten počítač, “ zakričala zo spálne. Ach, zas. Túto vetu počujem pričasto na to, aby sa mi to dostalo až do hlavy. „Narátam do troch. “ Preletela chodbou do kuchyne k sporáku, aby jej neprihorela ryža. Nová... Ďalej »
Ako veriť na rozprávky?
Stála som na chodbe a obliekala si svoj obľúbený (vlastne jediný) červený kabát. Chystala som sa na stretnutie, možno dôležité, možno celkom bezvýznamné. Jedným pohľadom do zrkadla som usúdila, že lepšie to nebude a zas až také hrozné to nie je... Ďalej »