Človek zabíja lásku. Ničí a vraždí dušu. Bez náznaku ľútosti, bez náznaku empatie. Monštrum stvorené božskou rukou. Požiera slušnosť, požiera morálku, necháva len chlad a temnotu. Bezcitne sa prechádza medzi utrpením a krivdou. Pozerá sa na to dielo, ktoré spôsobil. Nie, nesnaží sa to napraviť. Kochá sa. Každý deň vstane, zo svojej nory sa vyplazí. Bez kúsku vďaky za nový deň, zoberie to predsa ako samozrejmosť, bude znova ničiť a škodiť. Nič také ako morálny kodex už neexistuje, bez váhania ublíži svojim najbližším... Rútime sa do záhuby. Áno však ja a ty to vieš.
A čo spravíš nič. Budeš znovu vychádzať zo svojho bydla, budeš sa utápať v sebaľútosti...je to totiž jednoduchšie, však? Áno, ako bojovať a hladať tú silu pre zmenu...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár