O ľuďoch, klamstvách a neschopnosti niečo s tým robiť.
-Hej, čo to máš?
-Kde?
-Nehraj tu na mňa, to čo si si strčil do vrecka.
-Nič tam nemám, ani som tam nič nemal a ani tam nič mať nebudem. Nie som ty. Nemám sa ako prasa v žite.
-Ukáž to sem.
-Nechaj ma konečne na pokoji.
-Dove, nechaj toho chlapca, sám vidíš, že z neho nič nevyžmýkaš.
- Nenechám. Niečo v tom vrecku má. Videl som to.
-Len preto, že tvoj otec teraz šuká jeho matku a na teba kašle, si zlosť na ňom vybíjať nemusíš. Dobre vieš, že za to nemôže. Tvoja matka je už stará ráhoha, tak zatúžil po mladšej.
-Moju mamu si do huby neber, Ralf. Za to, že máš psie meno sa tak správať nemusíš.
Neskôr večer.
-Michael, srdiečko, čo sa ti stalo?
-Nič mami.
-Prosím ťa, neklam ma a povedz mi pravdu.
-Dove a jeho partia ma zmlátili na starom ihrisku.
-Moc ti ublížili? Provokoval si ich?
-Mami, nič som nerobil, vždy sa snažíš nájsť vinu na mne. A aby si vedela, zbili ma kvôli tebe! Lebo šukáš so starým Billingom!
-Nehovor tak škaredo Michael a choď si už radšej ľahnúť.
-Čau mami. Kde je otec?
-Neviem, keď som prišla z práce, tak akurát odchádzal, vraj majú súrny prípad. Teraz je tých súrnych prípadov nejako veľa...a predtým to bolo také pokojné mestečko.
-Mama, ja to už dávno viem, tak mne klamať nemusíš. A neklam aj samu seba. Prosto ťa vymenil.
-O čom to tu rozprávaš prosím ťa? Tvoj otec mal naliehavý prípad, vraj bola v meste nejaká bitka. Choď si už radšej ľahnúť.
A tak si šli ľahnúť. Dvaja chlapci, bojujúci medzi sebou o svoje miesto na svete. Každý s rozdielnou štartovacou pozíciou, ale zato s rovnakou ľahostajnosťou svojich blízkych voči ich citom.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.