Prvú prekážku v podobe schodov sme úspešne prekonali tak ako zakaždým (to sme ešte netušili, že o nejakú dobu dlho dlho potom sa tam moja kolegyňa odkrývačka mŕtvol zosype, porobiac po trase schodov riadne kotrmelce, dotrhajúc si aj tak už dotrhané silónky a vyhrnie už aj tak kraťučkú mini sukňu, ogrcá aj tak už ogrcaného kolegu:zabávača mrtvol).
Ožralé telá sme zvalili na novučké sedačky (nové ako nové, dalo by sa to o nich tvrdiť, keby som ich neskôr po vzplanutí nervov nerozdriapal, nezakrvavil a neprepálil cigoškou z rozbitého popolníka....)
Z tašiek za komplikovanej asistencie mňa a kamošky Kurátka sme nenápadne načiapkali vodku s džúsom v nami odporúčanom pomere (1:3) v prospech čírej vodky.
Chľupkali sme si „nenápadne“ chľupkali, kým nás s rezervovaných foteliek nevyhodili (rezervované ako rezervované, aspoň dovtedy, kým som cedulku RESERVE neskrčil a nehodil pod stôl, na čo som odpovedal buzne prevádzkarovi na jeho oznam o rezervácii:
,,...Anoooo??...Tu je reserve???“ Tváriac sa pritom nadmieru prekvapene.
,,Označujte si to chlapci!!“ Škaredo som ho zjebal a nasrane s výrazom pobúrenej herečky som sa pobral s partiou a kreslo ďalej, tancujúc a vruke mávajúc s ploskačkou.
Namiesto valašky v ruke ploskačka a zbystrený zrak majiteľov podniku, načo veľmi precíznym šmahom poputovala ploskačka „nenápadne“ Kurátku do zadného vačku nohavíc, keďže si moja opitá hlava uvedomila, že naše ploskačky nepatria inde ako hlboko pod zadkom na zašmudlanej fotele, či do oranžovej mini kabelky, oči už križujúceho kurátka a nie do voľného preistranstva podniku.
Ešte pár náhodných faciek buznám na parkete, pár pokradnutých cigošiek takmer spred tváre prekvapencov, a tyč obliehaná našou skupinkou určujúcou rytmus celého buzninca.
,,You never seeee me agaaain!!....I never gonna cry for you...“
Zábava fičala do chvíle, kým sme zočili ako vysýpač popolníkov odhalil ploskačku s džúsom zasunuté za gaučom a nás rýchlo si presadajúcich na zadnejšiu fotelu.
S otázkami či je alkohol náš nepochodil, pretože som sa zviezol k nohám Roba, ktorý od alkoholu pomaly nevnímal veci okolo a začal som nariekať tak srdcervúco ako som len vedel.
Tak celkom od srdca:
,,Nechajte nas tááák, my už aj tak nemáme čo píť“. Ťažko som znášal, že nám vzali našu milovanú ploskačku a džúsik s dužinou.
O pár týždňou sa Kurátko nahodené vybralo do podniku vo veľkom štýle so zámerom počkať ma tam a ako vždy vhadila sa dnu pred deviatov, keďže dovtedy sa za vstup ešte neplatilo (nezaprela pravú socku), v kabelečke s už pripravenou plastovou ploskačkou s plným obsahom, keď ju biletári po chvíli vystopovali a vyšmarili...
Hanba ako hrom, a tak sa kurátko ako veľká herečka pobrala preč s dlhým nosom.
Odvedy to už v našom podniku nebolo ono.... : smiley:
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dragonfly
16. 7.júla 2011 13:10
No ty si riadna herečka s tym reserve si to dobre zahral ... koniec trochu smutny, ale dalsia era za nami
Napíš svoj komentár