......znudená Agáta K.
rozmýšla...





Mala som už tri kávy.





Takže štvrtú si už dať nemôžem....





... jesť som jedla....





......





(medzitým v chladničke)





V chladničke stojí niekoľko dní v otvorenej
plechovke kukurica. Stojí tu a čaká, kým niekto otvorí dvere na chladničke,
nadýchne sa jej lahodnej vône a lyžičkou dychtivo naberie zopár jej žltých
chrumkavých bobúľ. Potom si ich vloží do úst, pochrúme a slastne prehltne.





Kukurica si tento obraz predstavuje odkedy bola
vložená do plechovej konzervy a verí že raz sa tak stane.





Nestane sa tak.               





 



Je príjemný jesenný večer. Agáta K. práve vystúpila
z autobusu a pomaly kráča chodníkom domov. V hlave jej výri
niekoľko pohyblivých obrazov ako z filmu.





 

Obraz č. 1 :





Agáta K. padá z útesu. Ruky ma rozprezstrené vo
vzduchu a plne sa oddáva okamihu. Na tvári má blažený úsmev. Pod ňou
tmavomodrý nikdenekončiaci oceán. Agáta K. si predstavuje ako niekoľko sekúnd
padá s rozpaženými rukami.





Obraz sa nekončí pádom do oceánu.





Obraz sa končí nekončiacou predstavou letu.





 


Možno je dôležité poznamenať, že Agáta K. sa možno
zaľúbila.





Nevie to na isto.





....





Nikdy to nevie na isto.





Agáta K. stále pochybuje či jej doterajšie zaľúbenia
boli ozajstné. Pochybuje i o existencii pravej osudovej lásky.





V mysli Agáty K. sa počas cesty domov odohráva
niekoľko príbehov, ktoré sú poprepletané niťami jej zúfalo rozutekaných
myšlienok.





 



Agáta K. :





„Moja myseľ si ťa neustále prehráva.





Vyberá si z vraku svojej pamäte niekoľko
zdanlivo nepodstatných sekvencií života a dosadzuje do nich teba.Takto
vyberie ešte zopár spomienok a pozmení ich scenár tým, že ich naplní
tvojou prítomnosťou.“





 



Po tom ako myseľ Agáty K. vyberie a pozmení
niekoľko scenárov, zjaví sa jej na tvári nebadaný úsmev. Ten si však nikto
nevšimne. Akoby aj.





Agáta K. predsa kráča sama. Neskoro večer po osamelom
chodníku. Na väčšine okolitých domov sú pozastierané žalúzie, a keby aj
nie. Nikto sa nepozrie von oknom. A keby aj, tento nebadaný úsmev si nikto
nevšimne.





 



Agáta K. práve dokráčala pred bránu domu... domu jej
rodičov..., ktorí práve nie sú doma.





Keď vstúpi do domu (svojich rodičov) otvorí
chladničku aby si vzápätí tento neuvážený a určite automatický podvedomý
čin rozmyslela a znova ju zatvorila. A pomaly (zdá sa že akosi
apaticky) odkráčala do svojej izby (asi spať).





 





(medzitým v chladničke, si niekoľkodníodstáta
kukurica tichúčko vzdychla).





 





 





 





 












 





 





 





 





 





 







 



 



 



 



 

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  1. 3. 2018 16:14
Veď splesnivie!
Napíš svoj komentár