baj o Daidalusovi a Ikarusovi
to je velka tužba človeka
vzlietnut jak vtak na nebesia
Kto niečo nove vymysli
velkého hriechu si narobí
stratí všetkych priateľov
a má veľa nepriateľov
Aj Daidalos s Ikarom hútali
akoby oni jak vtáci lietali
mat tak krídla ako vták
a vzlietnut hore do oblak
Dozvedel sa o tom cisár
a na pusty ostrov ich poslal
aby neuskutočnili plány
a tam v otroctve skonali
Ale oni po rokoch
zlepili voskom krídla z vtačich pierok
Prvý vzlietol Ikarus
pripevnil si kridla na ruky a hrud
Aka krása lietat vysoko na nebi
ako len plazit sa po zemi
tak si lietal vysoko a vysoko
opájal sa krásou hľadiet hlboko
Na krídla na každé pierko
pražilo mu tuhé slnko
a to si neuvedomil
pomali sa mu vosk roztopil
Pierka spadli do mora jak kameň
a s Ikarusom bol už amen
darmo kridla zhotovil
aj tak sa v mori utopil
Z toho poučenie vyplíva
darmo mate krasné krídla
nelietajte vysoko,
lebo dopadnete hlboko
A tak Daidalos oplakával
syna čo sa len výškami opájal
nepoznal on na môj veru
pre seba tu správnu mieru
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Bájne Ikarusy, prečo už nelietate ponad mesto naše ako Hindenburg nad N.Y., kým neskonal navždy v plameni útrap z lásky k veľkoleposti vystatovačnej? A ty, Ikaros, si podetý zo strachu z konkurencie? Trolejbusy sa stali modlami našich ciest.
3
To ma celkom iny vyznam ale ludia sa nepoucia
nikdy z pribehu a vsetko odrazu chcu vlastnit
a vysledok je"ako ten Ikarus ze rychlo vyhoria
akoby sa utopili v mori"
nikdy z pribehu a vsetko odrazu chcu vlastnit
a vysledok je"ako ten Ikarus ze rychlo vyhoria
akoby sa utopili v mori"
Napíš svoj komentár
co poznam aj nepoznam by platila