Cosa mi aspetto dal domani? Di sole in faccia no, ma in fondo io ci spero ancora....tak toto je len krátky úryvok piesne, ktorá ma prebúdza v dňoch, ktoré sú veľmi špeciálne. Pýtate sa aké sú to dni? Sú to dni špeciálne, pretože potrebujem budík. Patrím k osobám, ktoré sa aj tak zobudia takmer vždy minútu, dve predtým ako začne budík zvoniť, ale nie je to vždy tak. Dnes po dlhej dobe ma zobudil už o siedmej hodine, tak brutálne skoro som nevstávala počas prázdnin ani nie viac ako trikrát. Ale tak, čo by som neurobila pre papriky a paradajky?

...prečo pre papriky a paradajky?
..ďalšia podstatná otázka, ktorá bude zodpovedaná za jedna, dve, tri...TERAZ..tááákže, moja Zu (mama) si zmyslela, že budeme variť lečo. Na tom by nebolo pravdaže nič zlé, keby som dnes nebola dohodnutá s kamarátkami, že si pôjdeme sadnúť do mesta a zahájiť nejako koniec prázdnin.

Takže už včera večer mi bolo povedané vyššou rodičovskou mocou, že si mám privstať, aby som pomohla s prípravou, ktorá zahŕňala nasledujúce aktivity: dôkladné umytie paprík vo vani s teplou vodou alebo vlažnou, nie studenou ani horúcou, pretože naše papriky majú veľmi citlivú pokožku, ďalej to isté ale nie vo vani ale pre zmenu v dreze umyť paradajky, opäť je dôležité zachovať rovnaké teplotné podmienky H2O ako pri paprikách.

Krátko potom ako bol výcvik zeleniny ukončený som sa pustila do úkonu číslo dva a to bolo KRÁJANIE. Ešte teraz mám svalovicu na pravom ukazováku od toho, ako som precízne držala nôž a krájala. Všetká paprika končila v detskej vaničke a paradajky v obrovskom hrnci, v ktorom by sa podľa mňa dalo obariť aj prasa. Rozvarili sme nakrájané paradajky a potom sme do toho šupli papriky a varilo sa to dĺĺĺhoooooo...asi tááááákto dlho, neviem ako dlho, pretože som zmizla z kuchyne, aby som nedostala žiadnu ďalšiu robotu, pretože pokročil čas a mne bolo treba sa ísť chystať do mesta.
...pokračovanie v druhom blogu

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár