Po asi pol hodine som sa vychystala a utekala som na zastávku. Keď som nastúpila do autobusu, tak pri platení lístka som už pohľadom hľadala Aničku a celá nadšená, že ju vidím som sa predierala cez všetkých tých ľudí, ktorí tam stáli a nechceli sa uhnúť ani za nič, ale nakoniec som vyhrala a pretlačila som sa až tam skoro na koniec autobusu za mojou Aničkou, vďaka ktorej som neprepadla z matiky, ale o tom potom.
Celú cestu sme sa smiali a myslím, že ľudia okolo mali celkom show, ale to ma absolútne netrápi, nevideli sme sa celé prázdniny, pretože som bola stále niekde preč. Konečne i keď s malým meškaním sme dorazili do auparku a eskalátorom sme sa vyviezli ku Panta Rhei, kde som zbadala Moniku a Lenku ako obzerali knihy. Nenápadne sme sa s Aničkou dostali do ich blízkosti a ja som sa rozbehla za Monikou, ktorá sa zamyslene čítala zadnú stranu nejakej knihy a spýtala som sa jej, či jej môžem nejako pomôcť, pozrela sa na mňa so slovami: "Nie, ďakujem." Keď zbadala, že namiesto zamestnankyne kníhkupectva tam stojí jej šialená a vysmiata kamarátka zvítali sme sa, podobne potom aj s Lenkou.
V kaviarni sme im to tam pekne oživili smiechom. Do pol hodiny tam nebolo ani živej nohy okrem nás štyroch, mám pocit, akoby tí ľudia odišli kvôli nám. Objednali sme si ľadovú kávu a rozkecali sme sa o tom, ako sme trávili prázdniny. Ja som strážila deti, babku, starala som sa o domácnosť a bola som opatrovateľka všetkého živého. Monika podobne ako ja strážila neterku a prečítala dokopy 3000 strán z kníh. Anička varila svojim nenažraným a lenivým súrodencom a Lenka tá bola na samých táboroch a výletoch. Vcelku sme sa nasmiali ako už dlho nie a môžem povedať, že sa už teším do školy a nie kvôli učeniu, maturite, ale kvôli mojim babám, kvôli tým najlepším kamarátkam.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ameliepoulain
29. 8.augusta 2013 13:32
a prečo si vďaka aničke neprepadla z matiky?
Napíš svoj komentár