Už dlhšiu dobu som nič nenapísala, pretože nejak ani neviem o čom písať. Môj život akoby po istých udalostiach, ktoré sa v ňom odohrali prestal mať zmysel. Dni zovšedneli a stali sa ešte stereotypnejšími ako boli.

Skončili prázdniny a začala škola, posledný rok môjho sedenia v druhej lavici pri dverách s Aničkou. Na dverách svieti nápis oktáva a mne to príde také neskutočné, pretože si spomínam, akoby to bolo včera, keď vystrašené dievčatko sediace v príme ani len nepomyslelo, že sa nejakej oktávy vôbec dožije.

...a zrazu je to tady...

Dni ubiehajú a s nimi i mesiace. Máme tu november, mesiac jesenný, mesiac, kedy dostanem "nálepku", podľa ktorej každý človek, ktorý ma stretne na ulici bude bez pochýb vedieť, že som maturantka. O necelé dva týždne budem ostužkovaná.

V našej triede to teraz vyzerá ako v mravenisku, kde žijú uponáhľané mravce. Všetci makáme na programe, vymýšľajú sa častušky a nacvičuje sa nástup. Pod vedením tyranky Marianny sme boli rozdelení do párov "vraj" podľa výšky. Nemám nič osobne proti môjmu spolužiakovi, ktorý mi bol pridelený, len mi nejako nevyhovuje pri tom nástupe a následne spoločnom tanci. Neviem ako to býva na stužkových, či pri nástupe býva aj spoločný tanec, my ho máme. Budeme tancovať waltz, ktorý môj partner nejak neovláda a tak pocit, ktorý zažívam pri "tanci" s ním by som mohla opísať následovne: je to akoby som ťahala po parkete tank, alebo Sochu slobody. Buď ho ťahám, alebo tlačím so slovami: "cúvaj". Je to vtipné, pretože tyranka Marianka mi dnes venovala spŕšku teplých milých slov o tom, aká som nemožná. Nejdem sa hnevať, povedala som si, že nejako ten nástup aj ten tanec vydržím, zatnem zuby a všetko zvládnem.

Odhliadnuc od toho všetkého sa na stužkovú celkom teším, len mám taký pocit, že ešte by som to nemala zažiť, že ešte nie som na to pripravená. Je to, ako keď sa z kukly prederie motýľ a má odletieť, lenže nejako sa na to ešte necíti.

Namiesto písania tohto blogu by som vlastne mala počítať matematiku, pretože zajtra ma čaká písomka. Ale ako to býva u mňa zvykom, budem robiť hocičo iné, len aby som nemusela počítať.

Dúfam, teda verím, že zajtrajšok dobre dopadne a taktiež i moja stužková, na ktorú budem ešte dlho v dobrom spomínať.

 Denník
Komentuj
 fotka
giovo  12. 11. 2013 19:36
zavri oči a usmej sa
Napíš svoj komentár