Horko-ťažko som vstala a šla som sa nachystať do školy ako každé všedné ráno, ale dnešné ráno nebolo klasické, pretože nie každé ráno ma čaká prekvapenie.
Za pár minút sedem hodín, ja som zvesila kabát, schmatla som šál, pretože dnes je neskutočná zima a šla som do chodbičky. Otvorila som skrinku, vybrala som zimné čižmy, pretože som sa necítila na tenisky. Mala som pocit, že ak sa teplo neoblečiem, niečo sa mi stane. Nepáči sa mi vôbec toto počasie, ani ten hnusný vietor. Zohla som sa, aby som si mohla obuť a zašnurovať čižmu, keďže nie sú na zips. Keď som sa vyrovnala a pozrela som sa cez dvere von, do dvora vchádzal ON. V tom momente som si myslela, dievča ty máš vidiny, mala by si začať raňajkovať, pretože to nie je možné, čo by tu robil takto ráno?
Otvorila som mu dvere a privítali sme sa bozkom. Cítila som, že spolu s ním vošla do chodbičky aj riadna zima. Jeho noštek bol červený a pery suché, no i tak ten bozk bol nádherný, taký ranný...
Objali sme sa, ja som si ešte zbehla do izby po rukavice a bolo 07:05, čas, kedy obyčajne odchádzam z domu. Zamkla som dvere, chytili sme sa za ruky a šli sme na zastávku. Bola neskutočná zima, vietor fúkal, vlasy mi lietali do všetkých svetových strán, ale čo tam po tom? Šla som predsa s ním. Každé ráno tú cestu absolvujem sama, ON je v mojich myšlienkach a srdci, no toto ráno nie, toto ráno ma pevne držal za ruku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
14. 7.júla 2013 16:47
alee... co to?, co to?
Napíš svoj komentár