Už od rána mala nanič náladu. Ráno ju zobudilo búchanie dažďových kvapiek na jej strešné okná. Otvorila oči ledva zliezla z postele a pozrela sa von. Celú noc pršalo a podľa toho, čo videla z okna bude pršať ešte najbližšie dva dni. Celá obloha bola posiata tmavými mrakmi.
Prišla do kuchyne a sadla si za stôl. Rodičia a ani Olívia neboli doma. Na chladničke našla pripnutý papierik, na ktorom bolo napísané, že ma poupratovať celý byt, pretože Olívia musí byť na zasadnutí rady a oni šli na nákupy, a že potom idú na návštevu ku maminej dobrej kamarátke Karin.
Otvorila chladničku, vytiahla maslo a marmeládu. V chlebníku bol starý chlieb, preto sa rozhodla, že si pripraví hrianky s maslom a marhuľovou marmeládou. Nachystané raňajky si dala na podnos a odniesla do zimnej záhrady. Veľký byt mal aj svoju zimnú záhradu, ktorú skrášľovali všakovaké kvety a malá fontánka uprostred. Medzi dvoma stĺpmi visela hojdacia sieť, do ktorej sa Amy zvalila. Zjedla dve hrianky, tanier položila na malý stolík a bezstarostne sa hojdala v sieti a začala si pohmkávať svoju obľúbenú pieseň od The All American Rejects Swing Swing. Ako sa tam tak hojdala, premýšľala, čo si večer oblečie na koncert.
Po polhodine sa konečne pustila do upratovania bytu. Povysávala všetky izby, v obývačke utrela prach, kúpeľku vydrhla čistiacimi prostriedkami a celá spotená si sadla na gauč. Mala by som niečo uvariť, naši prídu večer, tak nech majú čo jesť. Preto sa rozhodla pripraviť zapekané cestoviny so syrovou omáčkou, ktoré mala mama tak rada. Začala variť a jej nálada sa trochu zlepšila. Bytom sa hlasne niesla rocková hudba, pri ktorej Amy zabudla na všetky problémy a hádku s Michaelom. Zatiaľ čo sa cestoviny varili, pripravila syrovú omáčku. Potom všetko pekne zmiešala a dala zapiecť do rúry.
Boli asi tri hodiny a Amy sa pripravovala na koncert. Vyliezla zo sprchy a zabalená v župane a hľadala vo svojej skrini nejaké vhodné oblečenie. Netrvalo jej to dlho a vytiahla čierne cigaretové rifle a sivé tielko s nápisom London is my life a čierne sako, ktoré si dá navrch, pretože večer bude už dosť chladno. S topánkami si nerobila moc starosti mala svoje čiernobiele conversi, na ktoré nedala dopustiť.
Pozrela na hodiny, bolo niečo po pol piatej. Spomenula si na Michaela a jeho zápas a v tichosti v duchu mu zapriala veľa šťastia a z oka sa jej vytlačila slzička. Zrazu sa strhla a zamkla dvere. Utekala po schodoch a niesla skateboard. Vyšla na ulicu už prestalo pršať no zamračené bolo stále. Postavila sa na skate a ponáhľala sa na Michov zápas. Sama nechápala, čo to robí, no niečo ju ťahalo na zápas. V tej rýchlosti zabudla aj na Nikov koncert. Prišla pred budovu školy a celá udýchaná si vybrala mobil z vrecka a vyťukala smsku, ktorú poslala Emme, že dnes na ten koncert nemôže ísť, aby sa nehnevala, a aby prišla na Michaelov zápas. Emma prišla a chcela, aby jej to Amy vysvetlila.
-Nemali sme ísť na Nikolasov koncert? Čo sa stalo, prečo sme zrazu obe tu?
-Ja neviem Emma, ja som bola doma zrazu som sa akoby strhla a utekala som sem, mám taký divný pocit, že sa Michaelovi niečo stane.
-Ale, čo by sa mu stalo? Tak teda na koncert nepôjdeme?
-Nie, chcem byť radšej tu. Zápas začne za desať minút a po jeho skončení sa ospravedlním Michaelovi a môžme skočiť do nejakého podniku sa najesť.
-Dobre teda, tak poďme do vnútra, aby sme si obsadili fajné fleky.
Amy a Emma si sadli do tretieho radu na tribúne a čakali, kedy začne zápas. Chlapci začali vybiehať zo šatní do telocvične. Postavili sa proti sebe a čakali na pokyny rozhodcu. Amy si pozorne premeriavala každého chalana, no nikde nevidela Michaela.
-Emma, on tu nie je.
-Všimla som si, tiež ho nejak nevidím.
-Ja sa bojím Emma, čo ak sa mu niečo stalo?
-Kľud prosím ťa, možno len trochu mešká.
-Mne sa to nezdá, Michael nevymeškal žiaden zápas. Nepamätáš minulý rok mal horúčky a i napriek tomu hral.
-Máš pravdu, Mich je zažratý do športu a ešte viac do futbalu.
-Idem von, skúsim mu zavolať.
Celá nervózna bežala Amy von z telocvične. Vybrala mobil zo saka a vytočila Michaelovo číslo. Zvonilo to dosť dlho, až napokon mobil zdvihla nejaká žena. Amy zrazu spadol mobil na zem a podlomili sa jej kolená. To nie je možné, opakovala si v duchu. To sa nemohlo stať, nie Michaelovi. Amy sedela na schodoch a plakala už hodnú chvíľu. Prišla k nej Emma a vyzvedala, čo sa stalo.
-Amy, tak kde je Michael?
-Em, on...on leží v nemocnici.
-Čože? Prečo? Čo sa mu stalo?
-Ja ani riadne neviem, volala som mu a zodvihla to nejaká sestrička, ktorá bola pri ňom. Vraj mal nehodu.
-A je to s ním vážne?
-Ja neviem, ja nič neviem. Som zmätená, nevládzem rozmýšľať. Ja chcem ísť za ním.
-Tak poďme teda, a v ktorej nemocnici leží?
-Vo fakultnej nemocnici.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
adsy
26. 7.júla 2011 11:35
rád čítam tvoje story Veľmi pútavé
2
Pekné a vždy vieš, kedy niečo ukončiť
Len jedna vec mi vadí a to napr. že dve vety po sebe začínajú slovom Amy, alebo, že máš dve spojky a za sebou
Len jedna vec mi vadí a to napr. že dve vety po sebe začínajú slovom Amy, alebo, že máš dve spojky a za sebou
Napíš svoj komentár