..Lenže tentokrát plačem od šťastia, pretože to boli tie najlepšie vianočné prázdniny. Absolútne ma netrápi, že neviem tú básničku na anglickú súťaž, že som nečítala tie knihy, ktoré som mala ani som sa neučila. Pred prázdninami som si brala učebnice zo školy domov, ako som ich v igelitke doniesla, tak ich tam zajtra nesiem. Neriešila som žiadne starosti, povinnosti, denne som vyspávala dokedy som chcela a čo je pre mňa najhlavnejšie, bola som s ním, s človekom, ktorého zbožňujem, ľúbim. Možno to je už otrepané, že v každom blogu píšem o ňom - o Patrikovi.
...ale keď mne je s ním tak dobre. S ním môžem srandovať až do vyčerpania a ľudia pribrala som a nie z koláčov, ale zo smiechu, v kŕčoch som sa váľala po zemi. Tešila som sa z výhier v kartách, snažila som si užiť každú možnú sekundu strávenú s ním. Nemám viac slov na to, aby som opísala ako sa cítim, pretože môj srdcový prístav zaliala tsunami lásky. Do očí sa mi tlačia slzy a ja sa cez ne usmievam na monitor a premietam si celých tých osem mesiacov.
...zajtra ma ráno čaká vstávanie, nejako horko ťažko vstanem, prežijem tam tých 6 hodín a pôjdem domov a zas sa vrátim do starých koľají, ale nebudem sama, budem mať po boku toho najúžasnejšieho chalana.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ciernaruzicka
8. 1.januára 2012 22:56
Napíš svoj komentár