Vysoký a mladý, plný života s čiernymi vlasmi, bledou pokožkou a modrými očami, taký je jeho zjav. Niekedy som mala pocit, že je ako z porcelánu, chladný a bledý. Dokonca aj jeho pohľad bol mrazivý a studený.
Netrápi ho nič, jeho povaha je čisto flegmatická, to čo nemôže ovplyvniť, nerieši. Za všetkým hľadá racionálne vysvetlenie a všetkému chce rozumieť.
A čo city.....?
City pokladá za prejav slabosti a radšej si ich nechá uchované v sebe.
Vždy sa má dobre, ale i napriek tomu nikdy nie je spokojný. Pýtam sa sama seba a chcela by som to vedieť, kedy by spokojný bol, ale myslím, že to nevie ani on sám.
Doposiaľ som neprišla na to, čím ma tak neskutočne fascinuje, možno práve tým, že si ľudí drží od tela a ja sa chcem dostať za tú pomyselnú hranicu. Je to niečo, čo ma vábi, niečo čo chcem prekonať.
Je to ako keď sa studená ruka dotkne teplého tela, ktorým prebehne mráz a zachová chlad. Moje pocity z neho sú zmiešané, niekedy sa v ňom nevyznám a jeho reakcie len ťažko predpokladať, je nepredvídateľný a mňa to mätie.
Ten pocit neistoty, to že človek nevie na čom je je hrozný. Ale na druhej strane to napätie, ktoré vyústi v malé bitky, ktoré nekončia ničiou výhrou ma napĺňajú neopísateľným pocitom.
Páči sa mi jeho neobyčajnosť, rebélia, záhadnosť a tajomnosť...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ameliepoulain
31. 8.augusta 2013 23:20
aj mňa takíto fascinujú
2
@ameliepoulain a to je tvoje najväčšie prekliate! a inak poznám/e/ ale ja ich uz volam vystavny kus teda treba sa na neho kuknut ako v galerke ,poslat nech sa kuka aj ina a bezat co najdalej.
Napíš svoj komentár