Západ slnka v dvoch rovinách

Meter nad obzorom. Čakanie.
Milióny farieb v spektre dokonalosti, milióny častíc vodnej pary sformovanej do malých zázrakov. Potešenie pre oči, pohladenie pre dušu. Muky pre myseľ. Dokonalosť sama.
Všetko sa niekde musí začať. Kde začína západ slnka? A kde končí? Kde skončí všetko? Kde skončím ja? A prečo ma práve toto trápi najmenej?
A najviac: Kde skončí ona. S ním.


Pol metra nad obzorom. Úsmev.
Pýši sa. A je len môj. Som len jeho. A som na to pyšná. Pýšime sa spolu. Kým nezavriem oči a nevidím ho ďaleko preč. Vtedy to opäť zabolí. A bolesť už neprestane. Ale kým tu je, budem sa usmievať. Úsmev utopím v slzách.


Pár centimetrov. Úzkosť.
Dokedy chce pridávať? Chce tým niečo povedať? Že ani on nie je večný? Alebo sa mi len vysmieva, že nie som dosť dobrá? Fajn, vzdávam sa. A snívam ďalej... snívam stále. Ak naozaj človeka má zabiť to, čo miluje, nech to teda urobí on so mnou. Krásny sen


Schované do polovice. Strach.
Keď snívam s otvorenými očami, je to rovnaké, ako keby boli zavreté. Aj tak nič nevidím. Nevnímam. Všetko sa končí, a mňa to ničí. Zmizne on, zmiznú ony, zmizne všetko. Raz.
A ja chcem bežať, ďaleko, na kopec, do hory, proste preč.
Len nech je ten beh posledný. Nech už nemusím naháňať niečo, čo tu aj tak neostane. Ale ja tu ostať chcem! No bez nich to nemá zmysel. Naháňam vlastný život...?
Kedy bol ten život naozaj môj? A nebol náhodou vždy to jediné, čo je moje? Čo môj anjel, moje dve matky, moja rieka, moje steny, zákopy, paláce, lesy? Lesy...
Aj tie sú tak ľahko zničiteľné. Pritom vyzerajú tak mohutne. A on? Musí ostať. Pozadie musí ostať vždy. Ale čo kulisy? ?


Konečná. Zmierenie?
Pomaly dohasína, farby zjemnejú, o chvíľu sa stratia v záplave čiernych tieňov. Aj vo mne už všetko zapadlo.
Keď sa človek pokúša o prvé svetlo, riskuje všetko. Neriskuje slnko, keď sa ženie za posledným lúčom?
Aspoň, že sa vždy vráti. Bojuje.
A ja bojujem tiež. Na dvoch frontoch paradoxu. A striedavo sa vzdávam. A pomaly žijem. A mám to rada. No zmeny sa bojím

 Pseudoblog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu