Final Fantasy VII sa takmer okamžite zapísalo do histórie videohier a mnohých ľudí poznačila bez preháňania na celý život ultimátnym zážitkom, ktorý sa odvtedy márne snažia zopakovať celé zástupy vývojárov. Je to hra mnohých prvenstiev a preto si zaslúži malé priblíženie mladším generáciám, ktoré nemali to šťastie a vďaka predsudkom okolia ovplyvneného „skvostmi“ založenými len na počte pixelov na milimeter štvorcový získali dojem, že sa jedná o hru pre malé deti, ktorú nemôže hrať žiadny hardcore hráč. Takže suma sumárum: FFVII sa ako prvé JRPG masovo rozšírilo na západe, bola to prvá hra, ktorá vyšla na neuveriteľných troch CD (CD bola vtedy pre mnohých totálna novinka), bol to prvý „must have“ titul, kvôli ktorej sa začal masovo predávať herný hardvér (PSone) a bola to prvá hra, ktorá ponúkala legendárne (na svoju dobu dokonalé) CG animácie, vďaka ktorým sa meno Square stalo etalónom v oblasti počítačovej animácie a dodnes ním aj zostalo.
Sila prvého FFVII titulu nebola len v prezentácii dovtedy nevídaných 3D súbojov odohrávajúcich sa na predrenderovaných pozadiach alebo v prepracovanom bojovom systéme, ale v hĺbke a dojímavosti príbehu, ktorý mnohých hráčov svojou tragičnosťou doslova rozplakal. Skvostná drobnokresba príbehov aj dnes dokáže strčiť do vrecka mnohé konkurenčné tituly. Spočiatku jemný náčrt sveta v ktorom sa príbeh odohráva, postupom času naberá čoraz väčšie rozmery a čím dlhšie budete ponorení v hre, tým väčší máte pocit, že je reálnym napriek nepravdepodobnej existencii technomágie a podobných výmyslov bežných vo svetoch Final Fantasy.
To dramatické oko a chápadlo mi pripomínaju Salvadora Dalího.
Limit break ako remeň.
O dve minúty sa mesiac zrúti a dinosauri vyhynú.
Celkovo sila každého JRPG (ktoré stojí za vyskúšanie) je reálnosť postáv, ich background a vybudované charaktery, ktoré majú blízko k literárnym postavám. Presne na tomto princípe stoja dnes také sociálne fenomény, ako je napríklad seriál LOST (u nás Nezvestní) alebo jedno z najlepších anime na svete Cowboy Bebop, ktorých tvorcovia sa neskrývane hlásia k japonským videohrám. Na malom priestore získate komplexnú predstavu o reáliách a živote postáv bez siahodlhých opisov, len s pomocou správne zvolených náznakov, čo sa nedarí ani mnohým scenáristom a literárnym autorom.
Pre neznalých je samozrejme problémom vyznať sa vo svete Final Fantasy (a niekedy aj pre znalých je to ťažké), hlavne ak časom zistia, že údajné pokračovania na seba takmer nijako nenadväzujú a len zriedkavo sa príbehy odohrávajú v rovnakom svete. Preto aj názov tejto hry je trochu zavádzajúci, lebo sa podobá na originálnu hru, ale vychádza o dekádu neskôr. Jedná sa o vynález nazvaný Spin-Off, teda bočnú líniu príbehu, ktorá sa môže odohrávať v rovnakom svete ako originál, ale pozerá sa na udalosti buď s časovým odstupom, alebo cez oči vedľajších postáv.
Dirge of Cerberus je zatiaľ posledným z radu vedľajších projektov, ktoré boli venované FFVII. Odohráva sa tri roky po udalostiach prvej hry a rok po filme Advent Children. Jeho hlavnou postavou je milovaný, ale mnohými aj zatracovaný Vincent Valentine, pôvodne vedľajšia postava so záhadnou minulosťou a tragickým osudom. Ostatne, také sú asi všetky postavy tejto sedmičkovej „podsérie“. V mnohom mi pripomína Wolverina, lebo aj on sa stal obeťou krutého experimentu a aj on nedokáže žiť normálny život, pričom má častú tendenciu tranformovania sa na rôzne monštrá. Známy Limit break je jedným z náznakov, že táto akčná strieľačka má rodovú príbuznosť so svojim RPG predkom.
Keďže je jasné, že sa jedná o hybrid a Square vstúpili na neprebádanú pôdu, tak všetci fanúšikovia FF už roky vopred viedli siahodlhé debaty o tom, či je zvolená cesta správna alebo nie. Teraz, keď je hra už nejaký čas aj na našom trhu, zodpovedne vyhlasujem, že nebola správna. Je to smutné, pre mňa až tragické, ale tento experiment sa vymkol kontrole a chová sa ako neriadená strela, ktorá sa snaží zasiahnuť každého hráča, ktorý je na dosah, ale v podstate netrafí žiaden významnejší cieľ. Našťastie pre nás, aj keď v Square nemajú skúsenosti s akčnými strieľačkami, tak s monumentálnymi príbehovými eposmi nemajú žiaden problém.
Keď sa Vincent nahneva, tak bude zlý... strašne zlý.
Modifikácia zbraní je jedným z lákadiel hry.
Súboje vyzerajú dobre, ale sú frustrujúce.
Dirge of Cerberus je hrou, ktorá vás svojim dejom chytí ako vyhladovaný pitbull a nepustí až do konca, ktorý sa dostaví tak po tridsiatich hodinách hrania. Z tohto času asi jednu tretinu zaberajú fantastické animácie, ktoré sa nielen že nedajú preskočiť, ale ani by ste ich kvôli pochopeniu deja v žiadnom prípade nemali používať na cikpauzu alebo doplnenie piva a orieškov na stole. Našťastie pre fanúšikov série a bohužiaľ pre nezasvätených je to vlastne niečo ako film, ktorý je vyplnený akčnou vatou v tom najhoršom slova zmysle. O deji naozaj nemá význam hovoriť, lebo by sme tu boli do zajtra, ale pokiaľ ste nepochopili príbeh filmu Advent Children, tak sa tejto hry ani len nedotknite, lebo nepochopíte absolútne nič (teda okrem toho, že máte neustále strieľať). Ale to platí aj naopak. Ak chcete vedieť, čo sa dialo ďalej, ako sa vyvíjali osudy vedľajších hrdinov, určite si túto hru zožeňte. Ja bohužiaľ patrím medzi ľudí, ktorí túto hru už nikdy nevložia do PS2, lebo raz mi úplne stačilo, ale podľa nadšených reakcií na nete je mi jasné, že má nekonečné zástupy nadšencov. No podľa mňa sa v tomto prípade jedná len o čistý a neopodstatnený fanatizmus. Osobne som sklamaný z nevyužitého potenciálu, lebo viem, že by mohla byť lepšia... omnoho lepšia. A preto aj to moje rozčarovanie.
Mám dojem, že teraz je ten správny čas, aby sme aspoň nakusli herné mechanizmy (ale pozor na vylámané zuby). Každá hra by sa mala držať žánru, do ktorého sa snaží zaradiť. Nevadia mi žánrové presahy alebo pokusy o niečo nové, ale nezvládnutie základných princípov robí z tejto hry mutanta. Tvári sa ako Devil May Cry, alebo miestami dokonca ako Gungrave, ale všetko, čo bolo v spomenutých hrách dobré, je v tejto trápne. Toporné pohyby postavy, doslova idiotské ovládanie a mierenie hodné pomocnej školy v kombinácii s úlohami, ktoré by zvládol aj pacient po mozgovej obrne mi prídu ako bohapusté žmýkanie peňazí z hráčov. Samotná hra vykazuje aj niektoré RPG mimikry, ktorými sa snaží odviezť pozornosť od faktu, že nie je tým, za čo sa vydáva, ale je toho žalostne málo. Jednoznačne najmotivujúcejším herným prvkom sa tak podľa mňa stáva modifikácia zbraní, ktorá dokáže zabaviť na celé hodiny. Krátke hlavne, dlhé hlavne to je jedno, hlavne že sú tri .
Nechcel som zabiehať do podrobností, ako sú grafika alebo zvuk, ale aj tie sú bohužiaľ na úrovni prvých hier na PS2 spred siedmych rokov a to myslím doslovne. Všade som čítal, že grafika je pekná a prostredie zaujímavé, ale asi mám iný exemplár ako západní recenzenti. Graficky chudobné prostredie vo vás po prechode do CG animácie vyvolá anafilaktický šok a výmena disku za akúkoľvek inú hru z PS2 ponuky zase vyvolá zdanie príchodu ozajstného next-genu. Repetitívnejšia zvuková paleta pripomína budgetový titul, ale to sa týka len akčnej časti, pri rozhovoroch a animáciách je to zrazu o 180 stupňov lepšie. Táto hra je proste jedna čistá schíza a verím, že sa mnohí z vás aj zabavia. Mne to len zabilo čas a poriadne som ponaťahoval nervy Junkerovi, lebo som nebol schopný napísať nič iné, ako len „Hovadina roku“. Je toho ešte naozaj veľa, čo by som mohol spomenúť, ale po pravde milí čitatelia, nechcem vás už kŕmiť ďalšou vatou o príbehu, prepojení s FFVII, známych lokalitách, ešte známejších postavách a neustálom strieľaní, z ktorého by jeden zblbol. Ak máte záujem o niečo bližšie o tejto hre, pozrite si akékoľvek video a budete v obraze. Nič viac len strieľanie a filmy aj tak nenájdete. Jednoducho a proste - toto nie je žiadny Black a ani Gungrave. A ja som sa na Dirge of Cerberus TAK TEŠIL!
Náznak „starého“ Final Fantasy.
Asi tu to väčšina z vás vypne.
Yuffie nám trochu vyrástla.
Táto hra je neobyčajná v tom, že je neobyčajne zlá, odfláknutá a prvoplánovo vykalkulovaná. Keby sa nejednalo o B-tím zo Square (za hru nenesú zodpovednosť vývojári FF RPG), tak by som z toho bol na prášky. Našťastie vieme zo zahraničných ohlasov, ako skvele si vedie Final Fantasy XII, takže vsádzam na liečbu šokom pomocou poriadneho RPG a pokusy s mutáciami nabudúce prenechám mladším kolegom. Takže vy všetci, čo ste nehrali originál, bežte odtiaľto preč, lebo show skončila. No a vy FF fanatici si to iste zahráte a kašlete na môj názor. Priznávam, patrím do tábora ľudí, čo tento prehrešok považujú za poškvrnenie série, ale aby som zase nebol úplne negativistický, s nádejou očakávam PSP hru Crisis Core, ktorá snáď odstráni môj hnusný pocit v ústach. Zatiaľ mi bude musieť stačiť každodenná dávka večernej Tequily.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
6.0
Final Fantasy VII: Dirge of Cerberus