Oči jej klipkali v nepravidelných intervaloch. Cítila sa prázdna ako detské ihrisko v noci, ako prázdny Bratislavský hrad.
Stano sa jej dávno neozval. Premietala si v hlave ich posledné stretnutie, ktoré skončilo bozkom niekde medzi pery a nos, pretože sa celý triasli vzrušením s nedokončenej dohry. V chvate sa obliekla, nohy jej vkĺzli do sandálov, schmatla vyblednuté žebradlo a preskákala schody. Neobjali sa, nebolo v tom nič mysticky priťahujúce, nič intímne, bola to len strapatá nevydarená pusa a roztržité dotknutie sa dlaní, išlo skôr o to, kto si viac dokáže udržať odstup a chlapec vyhral. Vyhadzoval sa jej v mysli každý jeden pohyb, telom prechádzala triaška za každým jedným dotykom, na ktorý sa rozpamätala. Privrela unavené viečka, nenápadne špúlila pery, hrýzla do nich, špičkou jazyka si vlhčila kútiky úst. Opäť bola tam, kde nechcela- v jeho posteli.
Otvorila oči, zhlboka potiahla z ešte stále horiacej cigarety a s trpkým vzdychom vyfúkla dym.
„Och, bocian, bocian!“ kričalo vzrušene malé dievča oháknuté v letných šatôčkach a bielych bavlnených podkolienkach vsunutých aj s malou nôžkou do sandálikov. Ťahalo otca za ruku, prst týčila smerom k vysokému hniezdu.
Adelu výkrik dieťaťa vydesil. V rukách držala dennú tlač a sústredene čítala. Prudko otočila hlavou a telom jej myklo tak, že jej noviny vypadli z rúk a letný vietor odniesol novinové listy po trávniku. Rýchlo sa postavila a ponáhľala sa zachrániť čo najviac strán.
Opäť si sadla na lavičku a snažila sa noviny poskladať späť. Ešte stále bola vyľakaná a ruky sa jej triasli. Nervózne si prehodila vlasy za plecia a snažila sa dať strany dokopy.
Stano ju videl z okna. Sedela tam už dobrých pár minút. Keď sa k nej blížil, akurát bojovala s novinovými stránkami. Všimol si jednu zabudnutú pri preliezkach. Zdvihol ju a nečujne sa k dievčaťu priblížil. Adela sa opäť mykla. Privrela oči a položila si ruku na srdce.
„Chceš aby som dostala infarkt?“ privítala ho.
„Myslíš?“
Adela len podráždene cukla a vzala mu z rúk dvojhárok. Odložila tlač stranou a silno sa zadívala chlapcovi do očí. V hlave jej zrazu hučalo more, či motorová píla. Nervózne odvrátila pohľad, výraz v chlapcových očiach ju popálil. Zafúkal vietor a noviny sa opäť rozutekali na všetky strany.
Stano sa začal smiať, ale hneď vyskočil. Jednu z nich odvialo až k dievčatku v sandálikoch.
To sa s detskou nemotornosťou ohlo v páse a zdvihlo dvojstránku z betónu. Veselo sa usmialo na Adelu a ona poďakovala. Keď sa vracala späť k lavičke, na ktorej už Stano zoraďoval strany, počula dieťa, ako ďalej usmiato rapoce o bocianoch.
Zamyslene klesla vedľa chlapca a zahľadela sa do výšky. Daniel jej vzal z ruky pagíny. Adela stále zaujato hľadela na bocianov.
„Vieš, že bociany sú monogamné?“ spýtala sa zamyslene.
„Prosím?“
„Bociany sú monogamné!“ zvolala Adela.
Stano prestal zoraďovať denník a zodvihol pohľad smerom, ktorým pozeralo dievča do výšky.
„A?“ nerozumel poznámke chlapec.
„Je málo monogamných živočíchov. Labute, albatrosy a bociany sú pevne verné svojmu partnerovi do konca života. To nedokážu ani ľudia. Pche, a že sme najvyšším článkom v evolúcií,“ pomaly filozofovala Adela.
Chlapec začudovane pozeral.
„A to vieš odkiaľ?“
„Neviem, pamätám si kopec hlúpostí,“ bezstarostne mykla plecom, odvrátila zadumaný pohľad od bocianieho hniezda a ďalej sa k tomu nevrátila.
Zdvihla sa spolu so Stanom z lavičky, chytila do ruky rozhádzané noviny a pri prvom koši ich vyhodila.
„Neviem, prečo sa muži tak naivne nazdávajú, že môžu len tak jednoducho vtisnúť bozk medzi pootvorené pery po vlhkom orgazme presýteného vzdychmi, lepkavými stopami brušiek prstov na zimomriavkami posiatej nahej koži, otočiť sa chrbtom k žene, spokojne zaspať a ráno bez dotyku odísť,“ Adela sedela pripitá opretá chrbtom o Stanovu hruď.
„A ja neviem, prečo si ženy myslia, že sa muži kvôli ním zmenia,“ chlapec taktiež pripitý, s hlavou opretou o drevom obloženú stenu anarchicky oponoval.
„Samozrejme, ja, žena, musím počkať, kým sa mi ty, chlap, ozveš, pretože si si dlho nezatrtkal,“ v hlase dievčiny znela mierna hystéria, koktala a jazyk sa je plietol pomedzi zuby. Slzy mala na krajíčku.
„Dobre vieš, že mi nejde silou mocou len o sex.“
„Zabudla som, na prvom mieste je tvoja samota, chľast a tráva. Sex je posledné štádium nudy, tak si to vravel, však?“
„Netlač na pílu. Mám ťa rád. Mám ťa veľmi rád a ty to vieš,“ sklonil hlavu k jej tvári, nos zaboril do hebkých vlasov.
„Len jednoducho nie som bocian,“ zašepkal jej do ucha a Adela sa rozplakala.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
divinatoire
23. 5.mája 2011 09:26
rozsekala by som muža, ktorý by mi povedal toto. dôkladne.
4
áno, zakladám si na zdanlivých istotách, ale určite verím na mozaiku
Napíš svoj komentár