V daždi tvojich rozhodnutí
Už dva milióny rokov
Storočia spievajú o jej hlúposti
Nič nie je tým
Čím sa zdá
Lož
Taká malá smrť
Pre ňu mŕtvolou už len si
A ona sa ide pridať
Hľadiac na kométy
Tak vidíš
Čo má v očiach?
Na kovovú sochu
sa premenila
O chvíľu zhrdzavie
Teraz už len mŕtvou zdá sa byť
No paradoxne žije
Pomaly pomaly
Umiera
Každý poryv vetra
Ktorý zavadí o jej kovovú podstatu
ju zabíja
Je nedobrovoľná obeť
Zároveň i vrah
Ľudstvom vyškriabané oči
Slzu vyronia
Stlačila spúšť
A ľuďom sa zdá
Akoby ožila
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale pekné inak síce som nepochopila nič z toho